Zenzaburo Akazawa [赤沢善三郎] (1919-2007)

akazawaZenzaburo Akazawa pochádza z miesta kde Ueshiba strávil posledných 27 rokov svojho života – Iwama. Pochádzal z Omoto kyo rodiny. V roku 1933 sa stal uchideshi v Tokiu.

Zenzaburo Akazawa sa narodil v Iwame, v roku 1919. Jeho rodina patrila medzi prívržencov sekty Omoto kyo. V roku 1932, na pokyn vodcu sekty, Onisaburo Deguchi, vznikla ich organizácia pre podporu bojových umení – Budo Senyokai a Morihei Ueshiba sa stal jej prvým predsedom. Pobočky, kde sa praktikovali rôzne bojové umenia (predovšetkým ale Moriheiove Aiki Budo) vznikli po celom Japonsku.

V Iwame viedol tréningy Yoshikatsu Fujisawa, ktorý bol školený v Omoto centre v meste Takeda. Tréningy sa odohrávali v dome miestneho poštára – Mitsunosuke Akazawa, otca mladého Zenzaburo.

V Auguste roku 1932, sa ich príbuzný a tiež prívrženec Omoto kyo, Shigemi Yonekawa, zúčastnil seminára v Iwame orgainzovaného Budo Senyokai. Yonekawa sa krátko na to, s pomocou Zenzaburovho otca stal uchideshi v Tokiu. Mladý Zenzaburo, sa ale kvôli svojmu veku mohol stať uchideshi Kobukanu až ďalší rok, keď ukončil školu.

Zenzaburo často sprevádza Moriheia na jeho cestách a seminároch. Trénoval aj v centre Omoto kyo v meste Takeda.

V Decembri roku 1935 sa japonská vláda rozhodla skoncovať s Omoto kyo a vrámci toho museli skončiť tréningy aj v Iwame. Mitsunosuke Akazawa bol dokonca aj na niekoľko týždňov zatknutý.

keppanV roku 1937, na pokyn Moriheia začal študovať Kashima Shinto ryu spolu s jeho synom Kisshomaru. V Kashima Shinto ryu záznamoch je keppan (krvá prísaha ktorá sa robí pri vstupe do ryu) na mená Morihei Ueshiba a Zenzaburo Akazawa s dátumom 16.5.1937.

Na žiadosť Moriheia Ueshibu navštevovali Kobukan (tiež Kodokan na žiadosť majstra Jigoro Kano) majstri z Kashima Shinto ryu, predovšetkým Masashige Aoki [青木政重], kde učili toto bojové umenie. Morihei vraj sám pod ich vedením necvičil, ale pozorne ich tréningy sledoval a táto bojová tradícia jednoznačne mala vplyv na ďalší vývoj jeho zbraní. Ichi no tachi Morihei Ueshibu je takmer identické s ichi no tachi v Kashima Shinto ryu a podobnosti sú aj v iných kumitachi.

Koncom tridsiatych rokov začal Morihei plánovať výstavbu dojo v Iwame. Mitsunosuke Akazawa mu pomohol získať pozemok a výstavba sa začala okolo roku 1939.

V roku 1938 bol Zenzaburo Akazawa poslaný do Mandžuska ako asistent generála Toshinari Maeda. Po svojom návrate do Japonska sprevádzal Ueshibu počas jeho vyučovania na rôznych vojenských inštitúciách. Eventuálne Zenzaburo strávi tri roky na mori ako vojak. Od roku 1943 až do kapitulácie Japonska učil aikido ako vojenskú disciplínu na Námornej Akadémii.

Po vojne sa vrátil do Iwamy a podporoval Moriheiove aktivity vrámci dojo a výstavby Aiki jinja (Aiki svätyňa). V roku 1962 mu Morihei Ueshiba udelil šiesty dan. Zenzaburo postupne po vojne svoje aikido aktivity obmedzil a venoval sa už iba Omoto kyo.

Jedného dňa navštívil Kobukan známy judista z Kodokanu (pravdepodobne štvrtý dan) aby otestoval svoje schopnosti. Najprv sa mu postavil Yukawa, jeden z najlepších v Kobukane a zároveň tretí dan Kodokanu. Zoči voči tomuto známemu bojovníkovi, sa ale v Yukavovi prebudil jeho judista a ako nižší stupeň v jude nebol schopný nad ním zvýťaziť.

Po tom nastúpil Zenzaburo Akazawa, môj senpai, ktorý nemal skúsenosti s judom a jeho každodenný tréning pozostával predovšetkým zo shihonage. Akonáhle ho tento judoka chcel chytiť, Akazawa spravil nádherné shihonage a odniesol si to jeho lakeť. Judista pri tom nebol schopný spraviť ani ukemi.
Gozo Shioda

budoV Júli roku 1981, keď Stanley Pranin navštívil v Iwame Zenzaburo Akazawu, objavil technický manuál Moriheia Ueshibu z roku 1938 nazvaný Budo.

Nikdy predtým o existencii takejto publikácie nepočul, preto si ju požičal a išiel ju ukázať Morihiro Saitovi. On prekvapujúco tiež o tejto knihe nevedel, ale považoval ju za dôkaz toho, že techniky ktoré učí sú technikami Ueshibu a často ju používal počas svojho učenia v Iwame aj v zahraničí.

Táto publikácia síce oficiálne nikdy v Japonsku nevyšla (pôvodne bola vytvorená pre princa Kaya Tsunenori a Morihei ju šíril iba súkromne v rámci svojich žiakov), v zahraničí ale vyšla preložená Johnom Stevensom a neskôr Stanley Pranin vydal verziu s pridanými vysvetleniami a fotografiami techník od Morihira Saita.

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *