Sokaku Takeda [武田惣角] (1859-1943)

sokaku takedaSokaku Takeda pochádzal zo „samurajskej“ rodiny a vyrastal počas bojov v Aizu. Na vlastnej koži zažil ako aj hrôzy vojny, tak aj modernizáciu Japonska, pri ktorej jeho kasta bojovníkov stratila svoje miesto v spoločnosti.


Počas svojho života si robil záznamy o ľuďoch ktorých učil (eimeiroku), z čoho vieme, že za celú svoju kariéru učil okolo 30 000 ľudí. Medzi jeho najznámejších žiakov, okrem svojho syna Tokimune Takeda [武田時宗], patria aj zakladateľ aikida Morihei Ueshiba [植芝盛平], Yukiyoshi Sagawa [佐川幸義], Kodo Horikawa [堀川幸道], či Takuma Hisa [久琢磨].

Sokaku Takeda sa narodil 10.10.1859 v Aizu Oike, Oisenomiya, ako druhý syn svojho otca Sokichi. Jeho matka bola zase dcéra experta na meč a kopiju menom Dengoro Kurokochi. Sokaku Takeda ako 9 ročný na vlastnej koži zažil boje v Aizu.

 

V časoch bojov v Aizu mal môj otec 9 rokov. Všetci dospelí z ich domácnosti utiekli do hôr, iba Sokaku so svojou sestrou zostali v dome, pretože sa verilo že sú tam v bezpečí. Keď prišlo cisárske vojsko, zobrali kačicu, ktorú choval a zabili ju. Keď to Sokaku videl, začal kričať „Cisárski vojaci sú zlodeji!“. Keď ho ich kapitán počul, vysvetlil, že nie sú zlodeji, ale cisárovi vojaci. Každopádne Sokaku trval na tom že sú zlodeji, až mu kapitán dal peniaze (2 bu) aby bol ticho. Ľudia z okolia počuli o tejto udalosti a večer prišli s maskami, aby malého Takedu vystrašili a zobrali mu tie peniaze. Sokaku hodil misku na ryžu z ktorej jedol, rovno do masky, ktorá sa tým rozpadla. Mal vtedy iba 9 rokov. Bol skutočne odvážny.

Sokakov otec mal školu v budhistickom chráme (vtedajšia súkromná základná škola), ale keďže Sokaku robil v škole problémy iným žiakom, jeho otec mu tam zakázal chodiť. Sokaku musel byt veľmi divoké dieťa. Vraj povedal: „Ja nebudem musieť písať. Budem mať na to ľudí.“ Aj keď jeho otec mu vtedy na to odvetil: „Nikto nebude za teba písať!“, Sokaku neskôr v skutočnosti nechával za seba písať rôznych vysoko postavených ľudí.
Tokimune Takeda

 

mladý sokaku takedaSokaku sa údajne v detstve učil od svojho otca Sokichi a starého otca Dengoro kenjutsu, sojutsu, sumo a jujutsu. U Toma Shibuya, hlavy dobrovoľného vojska Aizu klanu, sa učil Onoha Itto-ryu. Vo voľnom čase, napriek zákazu od svojho otca ktorý bol rikishi, zápasí a vyhráva amatérske sumo turnaje.

V roku 1873 ho otec zobral za svojim priateľom menom Kenkichi Sakakibara. Sokaku sa stal jeho uchideshi a naučil sa od neho rôzne tajomstvá Jiki Shinkage-ryu. V Sakakibara Dojo mal možnosť súperiť s majstrami meča rôznych škôl. Sokaku sa taktiež ponoril do štúdia všetkých 18tich umení bojovníka – Bugei juhappan, ktoré zahrňovali Kyujutsu, Sojutsu, Kenjutsu, Iaijutsu, Tantojutsu a mnoho iných.

V roku 1875, keď mal 15 rokov, išiel zo Sakakibara dojo na návštevu domov. Cestou na moste Inawashiro vo Fukushime tesne uniká z boja gangov. Zasiahol mečom niekoľko útočníkov a zachránil si život tým že skočil do rieky.

2. Septembra 1876 zomrel jeho starší brat Sokatsu. Pri návrate domov nájde troch útočníkov čakajúcich v kríkoch. Jedného z nich zabije a dvoch vážne zraní. Otec Sokichi rozhodne, že Sokaku prevezme po svojom nebohom bratovi štúdium za kňaza. Vstúpi do chrámu Tsutsukowake v Shirakawa vo Fukushime kde sa stáva učňom ako budúci kňaz u muža menom Chikanori Hoshina, od ktorého sa okrem iného učil aj jujutsu.

 
takeda_sokaku_1

Keď som mal 15 rokov, Takeda Sensei zrovna býval u nás. Raz prišiel na návštevu muž z jeho dediny, ktorý sa volal Rinzo Itabashi. Boli sme tam iba my traja keď ho Takeda Sensei hádzal pomocou ryotedori Aiki. Itabashi povedal: „Toto je iné ako tá stará yawara (jujutsu), ktorú si robil predtým“. Na čo Takeda Sensei odpovedal že sa to naučil od Chikanori Hoshina. Môj otec pri tom nebol. Toto bola jedinečná situácia, ktorú som mal možnosť zažiť iba ja. Nepýtal som sa ho na podrobnosti. Takeda Sensei hovoril veľa o rôznych každodenných záležitostiach, nikdy ale na túto tému so mnou nehovoril. Musím povedať úprimne, že to nebola situácia v ktorej som sa mohol pýtať otázky.
Rinzo Itabashi bol rovesník najstaršieho syna Takeda Senseia – Munekiyo. Neskôr sa aj spolu s Munekiyom učil Daito-ryu.

Takeda Sensei raz povedal, že Chikanori Hoshina mal iba dvoch žiakov vrátane neho a ten druhý už medzitým zomrel. Tým druhým mohol byť Shiro Saigo (ktorý bol adoptovaným synom Hoshinu).
Trocha histórie: Takedov sensei v Aizu bol muž menom Tanomo Saigo. Jeho žena a celá rodina spáchali samovraždu (pretože ich rodina bojovala na prehrávajúcej strane vo vojne medzi Shogunátom a novým cisárom). Saigo bol šéfom Aizu klanu a podal petíciu novej vláde za ušetrenie života svojho feudálneho pána Matsudairu. Neskôr si zmenil meno z Tanomo Saigo na Chikanori Hoshina. Jeho adoptovaný syn bol Shiro Saigo. Hovorí sa že Sokaku Takeda sa Aiki naučil od Hoshinu, ale ja si myslím že ho vynašiel sám Takeda.
Yukiyoshi Sagawa

 

Sokaku študoval Jikishinkage-ryu u majstra Kenkichi Sakakibara. Sakakibarov meč bol takzvaný tvrdý štýl. Jeho techniky sú tiež súčasťou terajších osnov Daito-ryu. Keď Sokaku bol uchideshi v Sakakibara dojo, všetci žiaci mali otrasy mozgu z úderov do hlavy tréningovým mečom ich učitela. Keď ich udrel, tak odleteli preč.

Podľa všetkého mali veľmi málo jedla, tak si robili riedku ryžovú kašu, ktorú pili cez bambusovú trubičku. To boli ich raňajky. Hladovali. Takéto boli podmienky keď tam býval Sokaku. Myslím že tam študoval dva a pol roka. Bol tam aj muž menom Jirokichi Yamada, ktorý neskôr učil meč na univerzite Hitotsubashi. Sokaku tam raz predvádzal svoje umenie vďaka tomu že sa poznal s pánom Yamadom.
Tokimune Takeda

 
Sokaku neostal u Hoshinu však dlho, dozvedel sa že Takamori Saigo vedie vzburu voči novej vláde a rozhodol sa pridať na jeho stranu. Vydá sa do Kyushu. Sokaku dostal od Kenkichi Sakakibaru odporúčací list majstrovi menom Shunzo Momonoi, ktorý bol hlavou školy meča Kyoshin Meichi-ryu v Sakai, Osake. Sakakibara v liste žiadal Momonoia, aby Sokakovi (ktorý nevedel čítať) jeho plán pridať sa k Takamorimu prekazil. Sokaku Takeda tu nejakú dobu pobudol ako hosť. Neskôr sa vydal na mushashugyo. V Nagasaki sa dokonca pridal ku skupine akrobatov, ktorý vystupovali na rôznych miestach.

 

V tej dobe neboli vlaky bežné a Sokaku cestoval po Japonsku pešo. Nikdy dopredu nevedel s akými technikami sa stretne v ktorom dojo. Povedal mi, že nikdy do cudzieho dojo hneď nevstúpil, ale stál vonku a zavolal odtiaľ na niekoho do vnútra. Aj keď sa potom v staršom veku vracal domov, stál pred vchodom a kričal na mna odtiaľ „Sozaburo!“, namiesto toho aby rovno vstúpil do domu.

V tej dobe študenti meča najprv absolvovali 10 000 zápasov a potom sa vydali na 3 roky štúdia v rôznych dojo. Hovorilo sa že po takom tréningu človek začal chápať ako má držať meč. Ak cvičil o niečo dlhšie, povedal „Cvičil som trocha“. To v tej dobe znamenalo, že daná osoba je majster. Bol to jeden z výrazov, ktorý sa používal v bojových umeniach. Podľa toho ako držali meč vedeli koľko rokov tréningu kto má za sebou. Takto to bolo v ére Meiji. Neexistovali žiadne stupne danov.
Tokimune Takeda

V Kumamoto sa zoznámil s bojovým umením Okinawa-te a porazil karate experta, následne cestuje po Okinawe. V roku 1879 sa vracia späť do Kyushu, kde sa venuje umeniu meča a ezoterickému budhizmu. V roku 1880 sa venuje kopii v dojo v Kumamoto. Pri súboji so železnými kopijami stratí predné zuby.

Keď bol Takeda Sensei u nás, tak prišiel každý deň rozprávať o svojich bojových zážitkoch. Keď tieto príbehy rozprával, živo predvádzal dej. Bolo to veľmi pútavé, často som ho počúval. Jedným z príbehov bolo ako v dueli čelil železným vejárom útoku Hozoin kopijou. Počas súboja bol zasiahnutý do úst koncom kopije, čo mu vyrazilo predné zuby. (Často rozprával aj o svojich omyloch) Príbeh sa končil tak, že útočníka zmiatol tým, že po ňom svoje zuby hodil a nakoniec vyhral. Nenosil mostík ani protézu. Žuval ďasnami. Miloval mäso a jedol ho ďasnami.
Yukiyoshi Sagawa

Neskôr sa Sokaku Takeda vráti na sever Japonska. V roku 1882 sa dostane do konfliktu so skupinou robotníkov vo Fukushime a niekoľkých z nich zabije. Sokaku má jazvy po celom tele, bol dokonca aj bodnutý do chrbta. Strávi mesiac vo väzení, kým sa rozhodne že išlo o sebaobranu a následne ho prepustia.

V roku 1887 sprevádza na Hokkaido mladšieho brata Takamoriho menom Tsugumichi Saigo, ktorý sa stal vodcom projektu na rozvoj Hokkaida. Hokkaido sa neskôr stáva Sokakovym novým domovom, kde nachádza študentov a sponzorov. Tsugumichi Saigo predstavil Takedu tamojším generálom ako žiaka Tanomo Saigo, ktorý bol známou osobnosťou v Aizu. Sokaku Takeda potom v Sendai učil vojakov Druhej divízie boj s bajonetom.

Meno generála Makoto Miura sa začína objavovať v eimeiroku okolo roku 1897. Bol expertom na meč a študoval u muža menom Shutaro Shimoe. Shimoe učil jukendo vojakov Druhej divízie v Sendai spolu s mojim otcom Sokaku. Bol prvým komu bol udelený titul hanshi. Taktiež bol majstrom v iai. Toto je dôvodom prečo ho Sokaku dobre poznal. V skutočnosti bol Takedovým majstrom.

Shimoe bol slepý. Keď Sokaku Takeda mal s ním súboj, požadoval aby bol Sokaku veľkorysý a dovolil mu na začiatku dotknúť sa Sokakovho meča. V momente ako to urobil, Shimoe vyrazil dopredu bodnutím. Toto je známy príbeh. Keďže bol majstrom kopije, okamžite išiel bodnúť. Aj keď používal meč, neútočil sekmi, ale bodal, podobne ako používal kopiju, jednou rukou. Keďže Sokaku vedel čo spraví, nechal ho dotknúť sa jeho meča a potom ho zdvihol hore. Tým sa dokázal vyhnúť bodnutiam, ktoré nasledovali.
Tokimune Takeda

takeda katsugi

Takeda Sensei bol skvelý v katsugi-waza (techniky zdvíhania na ramená). V okamihu mal toho kto pri ňom stál na ramenách. Predpokladám že potreboval takúto efektnú techniku aby nalákal ľudí na svoje lekcie.
Yukiyoshi Sagawa

Sokaku sa v roku 1988 ožení s jeho prvou ženou Kon a ich manželstvo prinesie dve deti. Neskôr navštevuje Chikanori Hoshina u ktorého ďalej študoval Oshikiuchi. Sokaku študoval bojové umenia intenzívne celý život, okrem iného si vyslúžil aj najvyšší certifikát v umení kopije Takada-ha Hozoin-ryu, taktiež v umení meča Ono-ha Itto-ryu. Nemal svoje vlastné dojo a veľkú časť svojho života strávil na cestách po celom Japonsku. Učil predovšetkým privilegovaných ľudí, obchodníkov, politikov, úradníkov, alebo políciu či vojsko, často vo forme 10-dňových seminárov Daito-ryu. Jeho prvý zaznamenaný seminár v eimeiroku je v Máji roku 1898, v prefekture Miyagi.

sokaku-takeda-teaching

Takeda Sensei trval na tom, že aj keď učíš, nikdy nedovoľ žiakovi robiť techniku na tebe. Dôvodom bolo to, že nie je dobré byť ústretový len pre to, aby ti nejaký väčší človek zlomil kosť. Bol som vtedy mladý a myslel som si, že to čo hovorí Sensei dáva zmysel. Teraz mi už na tom nezáleží, pretože ak niekto niečo na mne skúsi, môžem ho ľahko poslať do vzduchu.
Aj keď som už rozumel Aiki, bolo stále veľa vecí, ktoré som sa naučil pozorovaním jujutsu techník Takeda Senseia. Uvedomil som si ale, že nie je možné robiť jujutsu poriadne bez toho, aby človek mal Aiki.
Keď Takeda Sensei učil ikkajo, vždy dal svojim žiakom robiť aj Aiki-age, pretože kombinoval ikkajo a Aiki-age ako jeden set, ked ich učil nikajo a viac, nedával im už robiť Aiki-age. Myslím že ľudia ktorí študovali s Takeda Senseiom museli zbadať že má niečo zvláštne a napriek tomu to nedokázali dosiahnuť.

Takeda Sensei to jednoducho zamiešal do techniky, bez zoho aby hovoril že ide o Aiki. Na druhej strane ja, keď používam Aiki tak to poviem. Každopádne iba ľudia mne blízky dokážu rozoznať o čo ide.

Takeda Sensei nikdy nedával na javo svojim žiakom či postupujú správne. Ľuďom ako Kotaro Yoshida, ktorí mu robili rôzne láskavosti niekedy niečo naznačil, ale si to nechával sám pre seba.
Yukiyoshi Sagawa

 
eimeirokuV čase Rusko-Japonskej vojny (1904-1905), vojaci z Druhej divízie zo Sendai zmizli a Sokaku bol znovu pozvaný na Hokkaido. V roku 1905 sa tam vo vlaku stretol s Britom menom Charles Parry, ktorý tam na strednej škole učil Angličtinu. Parry mal voči Sokakovi, ktorý sedel v ošumelom odeve vo vozni prvej triedy, námietky a ten tohto veľkého cudzinca bez námahy imobilizoval. Užasnutý Parry potom aj so svojím kolegom, tiež cudzincom, krátku dobu študovali u Sokaku a objavujú sa v jeho eimeiroku. Sokaku vraj vedel pár slov Anglicky, vedel povedať „shoulder“ a namiesto osae hovoril „pin“.
Okolo roku 1912 u neho začínajú študovať členovia rodín Horikawa a Sagawa, ktorých synovia sa neskôr stanú známymi učiteľmi Daito-ryu. V roku 1915 ho na tomto ostrove tiež Kotaro Yoshida zoznamuje s Takedom Moriheia Ueshibu, ktorý sa stáva jedným z jeho najzanietenejších žiakov.

 
sagawa takeda

Takeda Sensei trval na tom, že novoročné pohľadnice majú byť posielané v obálkach a nie bez, ako sa to obyčajne robí. Ľudia ho museli oslovovať „Sokaku Takeda Dai-sensei-sama“. Myslel si že to je najúctivejší spôsob ako ho osloviť.

Vydedukoval som že Takeda Sensei udeľoval makimono (zvitky papiera s textom) tím, ktorí absolvovali tri 10-dňové semináre. Bolo pre neho prirodzené zarábať si na živobitie cestovaním a učením na rôznych miestach. Ľudia očakávali, že dostanú certifikát. Či už učil, alebo nie, vždy musel platiť za ubytovanie, čo bolo dosť drahé.

Tieto certifikáty boli písané pisármi, keďže Takeda Sensei nevedel písať a dajú sa nájsť všelikde, každý písaný inou rukou. Priniesol originál do obchodu, kde mu vytvorili niekoľko kópií, každá písaná iným pisárom. Nosil u seba viacero zvitkov a udeľoval ich podľa potreby. Zvitky Takeda Senseia mali názvy ako „Hyaku-juhakkajo“ – 118 techník, alebo 84 techník, či 36 techník. Veril, že sú to šťastné čísla.

Tieto certifikáty sú iba zdrapmi papieru. Záleží na tom, do akej miery toto bojové umenie je nasiaknuté do tvojho teľa. Takeda Sensei často hovoril: „Zvitky a iné písomnosti bojových umení sú plné nezmyslov“, preto ja som si nepreštudoval ani svoj.

Jedného dňa, muž menom Iwasaki priniesol Takeda Senseiovi kvalitný kus mäsa. Sensei to mäso ale vyhodil a nahnevane prehlásil: „Ako by som mohol zjesť niečo, čo môže byť otrávené?“. Odmietal príjmať láskavosti od ľudí, ktorích nemal rád, pritom obyčajne zjedol takmer čokoľvek. Takeda Sensei bol opatrný dokonca aj keď otváral dvere. Bol extrémne obozretný.
Yukiyoshi Sagawa

Napriek tomu, že Sokaku Takeda učil za svojho života tisíce ľudí, väčšina z nich však študovala veľmi krátko a licenciu učiť – kyoju dairi [教授代理] udelil podľa svojich záznamov iba zhruba 30tim ľuďom:

Kanmi Sato [佐藤完実] (1902)
Shutaro Shimoe [下江秀太郎] (1903)
Shinzo Harada [原田信蔵] (1903)
大井滝次郎 (1906)
Tomiji Mikami [三上富治] (1907)
後藤善八 (1912)
山崎興造 (1912)
Taiso Horikawa [堀川泰宗] (1913)
Nenokichi Sagawa [佐川子之吉] (1914)
Kotaro Yoshida [吉田幸太郎] (1915)
浜名甚五郎 (1916)
Morihei Ueshiba [植芝盛平] (1922)
Seikyo Asano [浅野正恭] (1922)
Yukiyoshi Sagawa [佐川幸義] (1924)
Toshimi Matsuda [松田敏美] (1929)
Hikojiro Miyano (1929)
Kikutaro Mae [前菊太郎] (1929)
Kodo Horikawa [堀川幸道] (1930)
Seishiro Sato (1932)
Keisuke Sato [佐藤啓輔] (1935)
Takuma Hisa [久琢磨] (1936)
Yoshiteru Yoshimura [吉村義照] (1936)
Eijiro Yokoyama [横山栄二郎] (1936)
Tsunejiro Hosono [細野恒次郎] (1936)
Heizaburo Nakatsu [中津平三郎] (1937)
Masayoshi Akune [阿久根政義] (1937)
Kuniyoshi Kawazoe [河添邦吉] (1937)
Jun’ichi Takahashi [高橋順一] (1937)
Koichiro Kusumoto [楠本倖一郎] (1937)
Masao Tonedate [刀禰舘正雄] (1937)
Jozaburo Harada [原田女三郎] (1937)
Tadae Togawa (1939)
Suematsu Uchida (1939)
Kaichi Tei (1939)
Kakuyoshi Yamamoto [山本角義] (1941)

Takeda Sensei býval u nás doma v Yubetsu, Hokkaido po dobu dvoch rokov. Táto príhoda sa stala v roku 1912. Súčasťou domu bol aj obchod, ktorý bol našim rodinným podnikaním. Za našim domom sme postavili dom a dojo pre Takeda Senseia. Keď som mal 3 roky, hral som sa vonku s hračkárskym mečom a zrazu prišiel kohút, tak som ho udrel tým mečom. Bol to kohút zápasník a zobal ma do hlavy. Plakal som a snažil som sa utiecť. Tohto kohúta choval Takeda Sensei a neskôr mu môj otec Nenokichi povedal čo sa stalo. Takeda Sensei povedal: „Drzý kohút!“ a rozhodol sa že ho potrestá. Vyšli von aj s otcom, kohút utiekol a skryl sa v kope dreva. Aby ho vydurili, búchali po dreve palicou. Kohút vyletel a snažil sa skryť za Takeda Senseiom. Ten sa v momente otočil a trafil kohúta presne do hlavy. Urobil tai-no-henko, inak by nebol tak rýchly. Kohúta sme potom všetci zjedli.
Hiroshi Sagawa

Kedykoľvek som chytil Takeda Senseia za ruku, nedokázal som ho pustiť. Potom ma mohol hodiť akýmkoľvek spôsobom chcel. Potom ma ľahko imobilizoval svojou nohou alebo kolenom. Môj brat Yukiyoshi tiež robil podobné veci, kvôli ich Aiki som stratil kontrolu nad svojou silu.
Hiroshi Sagawa

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *