Rinjiro Shirata [白田林二郎] (1912-1993)

shirata rinjiroRinjiro Shirata bol s jedným z popredných žiakov Moriheia Ueshibu z Kobukan éry a zároveň jedným z mála predvojnových uchideshi, ktorý ostali v službách rodiny Ueshibových po zbytok svojho života.

Začínal v období Aiki Budo a Daito-ryu, v ktorom bol aj certifikovaný a po vojne, napriek rozdielom, učil Aikido a bol činný v Aikikai až do devädesiatych rokov.

Narodil sa 29 Marca 1912 v Oyamura, Yamagata. Pochádzal z Omoto Kyo rodiny a jeho matka cvičila Aiki Budo v pobočke tejto japonskej sekty, v dojo ich organizácie na rozvoj bojových umení – Budo Senyokai v Mandžusku.

Jeho otec bol hrdinom v Rusko-Japonskej vojne a obľuboval bojové umenia. Cez Omoto Kyo sa stretol s Moriheiom Ueshibom a chcel aby jeho syn Rinjiro cvičil Aikido.

Mladý Rinjiro predtým cvičil judo, v ktorom sa dostal po 2. dan. Do Kobukanu prichádza niekedy na prelome rokov 1931/32. Stal sa jedným z hlavných uchideshi a asistentom Moriheia Ueshibu, ktorý ho posiela učiť aj do iných dojo v Tokiu a Osake.

Tenryu (pozn.: Tenryu bolo jeho meno v rámci Sumo a v skutočnosti sa volal Saburo Wakuta) prišiel k nám do dojo pretože ho O-Sensei porazil. Nebola to doba, keď človek robil Aikido pretože chcel, ako dnes. Tí ktorí sa venovali bojovým umeniam, prišli študovať do toho dojo kde ich porazili. Keby vyhrali, tak by k tomu nebol dôvod. Bolo to obdobie, keď človek musel v Budo vyhrať. My uchideshi sme absolútne museli vyhrať, keď títo ľudia prišli. Ak by sme tých, ktorí nás prišli poraziť, neporazili my, aj keby nakoniec určite prehrali s O-Senseiom, nevážili by si nás ako služobne starších. Svet Budo bol taký. V žiadnom prípade si nemohol prehrať. Preto sa našemu dojo hovorilo „Pekelné Dojo“.
Rinjiro Shirata

V roku 1934 je poslaný s kolegom Hashimotom do pobočky Budo Senyokai v Okayame. Tam ich dvaja príliš sebavedomí miestni muži vyzvú na súboj. Shirata im odpovedal: „V Aikido nie sú súťaže. Súboj znamená smrť. Taktiež, neodporovať je princípom Aiki Budo.“ Tí dvaja si ale nedali povedať, až musel jedného z nich hodiť na zem, kde ho imobilizoval. Potom s ním žartoval: Vidíš? Dokážeš odporovať princípu neodporovania?

V roku 1935 sa Shirata taktiež objavil vo filme Aiki Budo, z Asahi News dojo:

21. Júna 1936 Sokaku Takeda prišiel do Asahi News dojo v Osake a oznámil že preberá výuku namiesto Moriheia Ueshibu, ktorý tam vtedy učil. Podľa Takuma Hisu, sa Ueshiba Sensei rozhodol nečakane vrátiť do Tokia a Sokaku ukazoval svoje techniky na Moriheiových žiakoch, ktorých tam mal ako svojich uke. Shirata Rinjiro mal takto možnosť sa nejakú dobu učiť priamo od Sokaku Takeda.

rinjiro shirataZ viacerých zdrojov mám informáciu že Rinjiro Shirata po tomto incidente študoval u Takedu niekoľko rokov. Keď sa ale pozriem na historické údaje, priamo s Takedom mohol študovať tak maximálne 3 mesiace. V roku 1937 Shirata narukoval, žiaľ nepodarilo sa mi zatiaľ zistiť presný dátum, ale podľa eimeiroku Sokaku Takeda, tu učil v rokoch 1936-37 v týchto intervaloch: 21. 6. – 25. 7. 1936, 1.11. – 30.11. 1936 a 17.8. – 30.9. 1937. V každom prípade verím, že to mohlo mať veľmi silný dopad na jeho ďalší vývoj a osobný tréning.

V roku 1937 sa začalo na univerzite Kenkoku v Mandžusku cvičiť Aiki Budo a žiadali Moriheia Ueshibu aby im poslal učiteľa. Morihei pôvodne plánoval poslať Shiratu, ale ten zrovna v tom čase musel narukovať a bol umiestnený v Barme, kde sa stáva veliteľom praporu. Na miesto neho do Mandžuska ide učiť Kenji Tomiki.
Po vojne sa na krátku dobu stáva vojnovým zajatcom a v roku 1946 sa vracia do Japonska. V 1949-tom, vo svojej rodnej Yamagate pracuje ako poisťovací agent. Ožení sa a v priebehu ďalších rokov sa stáva otcom troch detí.

V roku 1959 začína učiť Aikido na severe Japonska. Namiesto vytvorenia si vlastnej organizácie, ostáva lojálny rodine Ueshibových a Aikikai. V roku 1962 mu Morihei Ueshiba uďeľuje 8. dan, neskôr, po smrti Moriheia dostáva 9. dan od Kisshomaru Ueshibu v roku 1972.

Shirata sa neskôr stáva predsedom Medzinárodnej Federácie Aikido a po zvyšok svojho života zastáva rôzne funkcie v Aikikai, zasluhuje sa o rozvoj Aikida v Japonsku ako aj zahraničí. Zomiera 29. Mája 1993, vo veku 81 rokov. Aikikai mu in-memoriam udeľuje 10. dan.

Niekedy okolo roku 1977, namiesto Doshu, zastupoval Rinjiro Shirata sensei. Bolo tam aspoň 150 ľudí. Shirata sensei mal zastupovať hodinu a pol. Väčšina ľudí bola z cudziny, obzvlášť veľa ich prišlo z Francúzska a veľa z nich malo vysoké dany. Shirata sensei bol veľmi slušný a skromný. Na druhú stranu správanie Francúzov bolo otrasné. Shirata sensei sa uklonil a začal s rozcvičovaním. Veľa z týchto cudzincov ho ignorovalo a rozprávali sa medzi sebou (väčšina z nich boli zástupcovia organizácií, ktorí páskovali jeden druhého a správali sa tu ako byrokrati s diplomatickou imunitou).

Po 15 minutách, Shirata sensei zobral bokken. Začal hovoriť o shihonage a jeho dôležitosti a predvádzal shihogiri s bokkenom. Iste si bol vedomý, že ho tí cudzinci ignorujú kvôli tomu, že ho nepoznajú. Akoby naschvál povedal: „Je mi ľúto, že toho neviem veľa o meči. Osensei vyvinul veľa nových vecí až po tom, čo som s ním ja študoval.“ Francúzi sa stále ďalej bavili a Shirata sensei to ignoroval. Dvaja so šiestymi danmi stáli rovno predo mnou a bavili sa, zatiaľ čo Shirata sensei vysvetloval. Rozzúrený som ich chytil obidvoch za zadnú časť hakamy a práskol som ich o zem aby sa posadili. Keď sa otočili povedal som im: „Shut the fuck up.“ Tomu rozumeli. Zrazu som zozadu cítil, že ma niekto šťuchol do chrbta. Pripravený pokračovať som sa otočil a bol to Waka-sensei (Moriteru), ktorý sa šklebil od ucha k uchu.

Zrazu si Shirata sensei zavolal ukeho, bol ním Ichiro Shibata. Nezačalo to dobre. Tréning už bežal pol hodinu, ten starý muž spravil zatiaľ iba rozcvičku, pár „jednoduchých“ pohybov mečom a neuplatnil žiadnu autoritu nad touto triedou. Ichiro Shibata sa so znudeným výrazom načiahol za rukou Shirata senseia. Musím sa zmieniť o tom, že Shiratove ruky boli ako dva rododendróny s masívnymi päsťami. Ako sa Ichiro Shibata načahoval, Shirata sensei s ním išiel ďalej tým istým smerom. A ešte ďalej. Myslím, že s ním prešiel tretinu šírky Aikikai dojo. Ichiro Shibata sa tváril ako kojot v rozprávke, keď si uvedomí, že lano ktoré chytil je priviazané k padajúcej kovadline z útesu. Posledný sek Shirata senseiovho shihonage bol ako počiatočný sek v Itto-ryu: perfektne stabilný, z neba až po zem, až na to, že namiesto sekania s mečom, sekal so živou bytosťou v rukách.

Ichiro Shibata predviedol jeden z najúžasnejších kúskov, aký som kedy videl. Skutočne som si myslel, že jeho ruka bude odtrhnutá od tela, ale dokázal s dvoma obrovskými krokmi a jedným skokom dostať sa do pozície včas, aby mohol spraviť ohromné ukemi. Shirata sensei ho hodil ešte tri krát a Ichiro Shibata vstal bez ujmy a so zamilovaným výrazom. My všetci sme mali rovnaký pocit obdivu, jednak pre našeho obľúbeného ale aj obávaného sempaia, ale aj pre tohoto, pre nás neznámeho, starého muža so silou titana.
Ellis Amdur

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *