Minoru Mochizuki [望月稔] (1907-2003)

mochizukiLegenda bojových umení. Svoj tréning začal vo veku 5 rokov. Počas svojej cca 90-ročnej kariéry v bojových umeniach, dosiahol 10. dan v aikide, 9. dan jujutsu, 8. dan iaido, 8. dan judo, 8. dan kobudo, 5. dan kendo, 5. dan karate, 5. dan jojutsu a je zakladateľom Yoseikan Budo.

Jeho starý otec z matkinej strany bol zo samurajskej rodiny a učil umenie meča. Minoru Mochizuki s bojovými umeniami začal vo veku 5 rokov, keď študoval judo a kendo. Ako 17 ročný prichádza študovať k majstrovi juda Sanpo Toku.

Napreduje veľmi rýchle a v roku 1925 prichádza do Kodokanu, kde patrí medzi špičku a vyhráva súťaže. V Januári 1927 dostáva 2. dan. Zúčastňuje sa Kangeiko (zimný intenzívny tréning v tvrdých podmienkach, ktorý trvá 30 dní) a Shyochugeiko (to isté ale v lete). Je pozvaný ako asistent k majstrovi Kyuzo Mifune. V 1928mom Mochizuki dostáva 3. dan.

Jigoro Kano sa zaujíma o rôzne tradičné bojové umenia a snaží sa z nich tie najlepšie elementy zakomponovať do juda. V rámci tohto programu Kodokanu nazvaného Kobudo Kenkyukai, Mochizuki študuje aj Katori Shinto ryu. Vďaka jeho nadšeniu a neustálemu intenzívnemu tréningu mu soke Morisada Iizasa navrhne oženiť sa s jeho dcérou, čím by sa stal budúcim soke. Mochizuki túto ponuku odmieta. Študuje aj kendo a iaido s majstrom Hakudo Nakayama.

Mochizuki aj naďalej intenzívne študuje judo a je akceptovaný ako osobný študent zakladateľa juda Jigoro Kano. Ten ho v roku 1930 posiela študovať Aiki-jujutsu k Ueshibovi a Shindo Muso-ryu jujutsu k majstrovi menom Koji Shumizu. Na rok sa stáva uchideshi v Kobukane a asistentom Moriheia Ueshibu. Ten si ho veľmi obľúbi a navrhne mu aby sa oženil s jeho dcérou a stal sa jeho budúcim nástupcom. Mochizuki tento návrh odmietol. Čoskoro na to dostal tuberkulózu a vracia sa do Shizuoky, kde strávi 4 mesiace v nemocnici. V Novembri 1931 si v Shizuoke otvára svoje vlastné dojo nazvané Yoseikan. Otváraciu ceremóniu navštívia známe osobnosti bojových umení ako Morihei Ueshiba, Admirál Takeshita, alebo Generál Miura.

mokurokuV roku 1932 dostáva Mochizuki od Moriheia Ueshibu dva Daito-ryu zvitky. Hiden ogi no koto [秘伝奥義の事], ktoré predstavuje tretí stupeň v Daito-ryu a obsahuje 36 techník. A taktiež Goshinyo no te [護身用の手], ktoré je štvrtým stupňom učenia v Daito-ryu a obsahuje 84 techník.
Mochizuki naďalej súťaží aj v judo a v roku 1935 dostáva 5. dan. V roku 1938 odchádza aj s rodinou do Mandžuska. Učí tam Judo, Kendo a Aiki-jujutsu. Stretáva sa tu s Okinavčanom, od ktorého sa učí karate. Odtiaľto pochádza Yoseikan kata Happoken.

Minoru Mochizuki žil v časoch druhej svetovej vojny v Mandžusku. Raz, už po kapitulácii Japonska, sedel v reštaurácii a všimol si, že čašník, ktorý mu priniesol jedlo je iný ako ten, u ktorého si objednal. Pod podnosom mal pištol. Povedal mu aby vstal a išiel s ním, ale Mochizuki sa chcel najprv najesť. Čašník začal tou pištolou do neho tlačiť aby s ním pohol a vtedy Mochizuki ho pomocou sutemiwazy zhodil na zem a zároveň mu zobral pištol a zastrelil ho. Potom niekto z vonku začal na neho strieľať, Mochizuki opätuje paľbu a nakoniec sa mu podarí odtiaľ utiecť…
Príbeh, ktorý svojim študentom rozprával Minoru Mochizuki

mochizukiV roku 1947 sa vracia do Shizuoky a obnovuje svoje dojo. Dostáva 6. dan v judo. V roku 1951 cestuje ako reprezentant Kodokanu do Francúzska, Švajčiarska a Tunisu ako inštruktor juda. Pri tejto príležitosti sa stáva prvým, kto šíri Aikido v Európe. V roku 1952 sa vracia späť do Japonska a naďalej sa venuje viacerým bojovým umeniam.

V roku 1963 posiela do Európy svojho syna Hiroo Mochizuki, aby tam šíril ich systém bojových umení. Minoru Mochizuki sa stará o Yoseikan v Japonsku a do Európy cestuje učiť na semináre. Koncom sedemdesiatych rokov dostáva 10. dan v Aikide, 9. dan v Jujutsu a 8. dan v Judo.

V roku 2000 oficiálne predáva žezlo svojmu synovi a svoje posledné roky strávi u syna vo Francúzsku so svojimi vnúčatami. Minoru Mochizuki zomiera 30. Mája 2003, neďaleko Aix-en-Provence, vo veku 96 rokov.

Mochizuki Sensei mi povedal: „To čo vy robíte nie je skutočné Aikido“. Je to naozaj otrasné keď niečo takéto počujete od takto pokročilého sempaia. O-Sensei mi povedal „Toto je Aikido“ a ja som to ďalej obhajoval, ako som pokračoval vo svojom tréningu. Mochizuki Sensei povedal: „O-Sensei po vojne menil techniky ako sa mu zachcelo“.
Nobuyoshi Tamura

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *