Kenji Tomiki [富木謙治] (1900-1979)

tomiki a ueshibaJeden z prvých a najbližších študentov Moriheia Ueshibu. Morihei ho dokonca spomínal na smrteľnej posteli. Pôvodne judoka, Moriheia prvý krát stretol v roku 1926. Po vojne Tomiki pokračoval v učení juda a aikida, eventuálne založil systém športového aikida zo súťažami, ktorému sa hovorí Shodokan alebo Tomiki Aikido.

Kenji Tomiki sa narodil 15. Marca 1900 v Kakunodate, Akita. Ako desaťročný začal študovať judo vo svojom meste. V Novembri 1919 dosiahol prvý dan. V roku 1923 sa dostal na univerzitu Waseda, kde bol vedúcou osobnosťou judo oddielu a dosiahol 4. dan. V tomto období začal navštevovať aj Kodokan, kde sa z prvej ruky učil teórie a metódy zakladateľa juda, profesora Jigoro Kano. Názory tohto profesora mali na mladého Tomikiho silný vplyv.

Moriheia Ueshibu prvý krát stretol na jeseň roku 1926 v Tokiu, vďaka odporučeniu od spolužiaka z judo oddielu na univerzite menom Hidetaro Kubota. Úroveň Moriheiovho jujutsu na mladého Tomikiho veľmi zapôsobila. V lete roku 1927 strávil pod jeho vedením v Ayabe mesiac intenzívneho tréningu v Daito-ryu aiki-jujutsu.

V Januári 1928 narukoval a slúžil vo vojenskom oddieli na severe Japonska v Hirosaki, Aomori. V roku 1929 úspešne súťažil na prestížnom judo turnaji Tenranjiai.

Neskôr začal pracovať ako učiteľ na strednej škole v jeho rodnom Kakunodate v Akite. U Moriheia naďalej študoval pri rôznych príležitostiach, napríklad v Kobukane počas letných a zimných školských prázdnin.

Dá povedať, že Kodokan sa snaží rásť vo veľmi obmedzenom priestore. Príchodom moderného boxu alebo Tode-jutsu (Karate) sa dá uvažovať o tom, že sa dostal do slepej uličky.

Ak tomu tak je, odkiaľ pochádzajú tieto nedostatky? Myslím že súčasný Kodokan je založený skôr na hrách pre telovýchovu ako sebaobranu. V tom vidím hlavný dôvod.

Dá sa to pochopiť štúdiom počiatkov jujutsu a pôvodom Kano senseiovho Kodokan Juda. V minulosti jujutsu, ktoré sa rozdelovalo do rôznych ryu, bolo orientované na situácie ktoré rozhodujú medzi životom a smrťou. Z týchto ryu, sa niektoré sústreďovali na hody, ako Kito-ryu [起倒流] a Yoshin-ryu [楊心流], alebo iné sa špecializovali na atemi a chvaty ako Tenjin Shinyo-ryu [天神真楊流] a Yoshin-ryu [楊心流]. Každopádne zameranie tu bolo na obranu proti útokom, preto techniky kĺbov v nich boli najbežnejšie. Kano Sensei odstránil atemi a techniky kĺbov, vybral postupy, ktoré sú najmenej nebezpečné a založil Kodokan Judo, ktoré je vhodné pre moderné časy. Potom sa z tohto vytvorili rôzne súťažné postupy a to je to čo prekvitá v dnešnej dobe. Stal sa z toho všetkého nakoniec šport. Ueshiba Sensei často hovorí „Sú veci ako Kodokan Judo užitočné? Nie je to skutočné bujutsu.“ a v skutočnosti je to pravda. Z pohľadu sebaobrany je úplne bezmocné. A z pohľadu skutočného bujutsu ide o kacírstvo. Každopádne keď sa na to človek pozerá z pohľadu športu, myslím že to funguje dobre.
Kenji Tomiki v liste admirálovi Isamu Takeshitovi z 19.9.1928

tomikiTomiki zohral dôležitú úlohu pri zostavovaní Moriheiovho tréningového manuálu z roku 1933 Budo Renshu/Aikijujutsu Densho. V 1934tom dal Tomiki ako učiteľ v Akite výpoveď a presťahoval sa do Tokia. Prenajal si byt nedaľeko Ueshibovho Kobukan Dojo vo Wakamatsu-cho a stal sa jedným z inštruktorov.

V roku 1936 odišiel do Mandžuska, kde učil študentov v Daidogakuin ako aj vojenskú políciu Aiki budo. V 1938mom sa Tomiki stal zamestnancom univerzity Kenkoku v Shinkyo, Mandžusku. Vďaka jeho snahe sa aiki tréning stal povinný pre študentov judo a kendo. Pre zostavenie učiteľského zboru si pozval aj Hideo Oba, ktorý mal v tej dobe 5ty dan.
Morihei Ueshiba sem tiež často cestoval a na univerzite Kenkoku aj pri týchto príležitostiach učil. 11teho Februára roku 1940, je Kenji Tomiki prvým, ktorému Morihei Ueshiba udelil 8. dan.

Kvôli svojmu pôsobeniu v Mandžusku bol na konci vojny zajatý a strávil 3 roky v Sovietskom zväze, kým sa mohol vrátiť naspäť do Japonska. V roku 1949 sa objavuje znovu v Kodokane a taktiež pracuje na univerzite Waseda, kde učí judo.

V roku 1953 spolu s ďalšími špičkovými inštruktormi juda učia na turné po USA.

V 1956-om bola zverejnená nová judo kata Kodokan Goshin Jutsu [講道館護身術], ako názov už napovedá, zameraná na sebaobranu. Kenji Tomiki bol jedným z hlavných autorov tejto katy a čerpal aj zo svojich bohatých skúseností z aikida, respektíve aikijujutsu od Moriheia Ueshibu. Konzultoval tieto techniky a princípy aj s Takeshi Maedom [前田武] (Daito Ryu Aikijujutsu Renshinkan), žiakom známeho inštruktora menom Toshimi Matsuda [松田敏美].

26ho Februára 1958 univerzita Waseda, vďaka snahám Profesora Kenjiho Tomiki, uznala vytvorenie priestoru pre Aikido pod podmienkou, že sa v ňom vytvorí metóda súťaženia. Tomiki spolu so svojimi kolegami vypracovali formu súťažného sparringu na body, kde útočník s tréningovým nožom útočí na súťažiaceho.

Kenji Tomiki pôsobí tiež v Aikikai Hombu Dojo v Tokiu, kde naďalej učí Aikido v pôvodnom duchu bez súťaží. Aikikai sa snaží dosiahnuť aby Tomiki praktikoval jeho športové Aikido pod iným názvom, ale on si obhajoval svoju ideu modernizácie Aikida a ich cesty s Aikikai sa rozchádzajú.

Japonské bojové umenia v histórii boli extrémne krvavé, brutálne a bez pravidiel. Preto, z pohľadu našej súčasnej mierumilovnej spoločnosti a snahe udržania mieru do budúcna, myslím že pretvorenie týchto tradícií na šport je najlepším spôsobom ako šíriť tradičné hodnoty a prínos budo do sveta.
Kenji Tomiki v rozhovore z roku 1979

V roku 1964 je mu Kodokanom udelený 8. dan v jude. V 1977mom cestuje do Austrálie s manželkou a jedným z jeho popredných žiakov menom Fumiaki Shishida, ktorý v dnešnej dobe v rámci svojho pôsobenia na univerzite Waseda, publikuje množstvo informácií z histórie Aikida.

Kenji Tomiki zomiera 24.12.1979. Jeho Aikidu sa dnes hovorí Shodokan alebo Tomiki Aikido a dodnes sa cvičí na univerzite Waseda, Shodokan dojo v Osake a na mnoho iných miestach v Japonsku ako aj vo svete.

Sokaku Takeda a Jigoro Kano boli blízkymi priateľmi, keďže boli obidvaja majstri bojových umení podobného veku. Často sa stretávali v Tokiu. Pán Kano vytvoril judo na báze Kito-ryu and Tenshin Shinyo-ryu jujutsu. Sokaku tiež študoval klasické bojové umenia. Kano vytvoril svoj systém ako metódu telesnej výchovy. Rozdiel medzi judom a Daito-ryu je v tom, že v Daito-ryu nemáme zápasy jeden na jedného.

Mali aj ďalšieho priateľa menom Shohachiro Noguchi, ktorý bol predseda skupiny zvanej Shobukai, táto trojica priateľov bola známa. Noguchi tiež študoval u Sokaku. Taktiež Kano poslal ľudí ako Kenji Tomiki a Minoru Mochizuki za Ueshibom, pretože Ueshiba bol Sokakov študent.

Muž menom Shiro Saigo bol tiež jedným z Kanových študentov. Sokaku sa zoznámil s Jigorom Kanom cez Saiga. Shiro Saigo bol adoptovaným synom Sokakovho učiteľa menom Tanomo Saigo. Shiro Saigo hral dôležitú úlohu pri zviditeľnení Kodokanu. Bol skutočným synom Tanoma Saiga, ale narodeným mimo manželstvo. Neskôr ho adoptoval aby bol jeho synom aj oficiálne.
Tokimune Takeda

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *