Gozo Shioda [塩田剛三] (1915-1994)

shiodaGozo Shioda sa svojou neúnavnou celoživotnou snahou dostal v Aikide medzi špičku. Bol zakladateľom Yoshinkan Aikida, mal stupeň Hanshi a posmrtne aj 10. dan. Bol aj riaditeľom Medzinárodnej Federácie Bojových Umení a inštruktorom zásahovej jednotky polície v Tokiu.

Gozo Shioda sa narodil 9. Septembra 1915 v Yotsuya, Tokyo ako druhý syn známeho pediatra menom Seiichi Shioda. Ako dieťa trpel rôznymi chorobami a neskôr často hovoril, že za svoje prežitie vďačil tomu, že jeho otec bol lekár. Vďaka svojmu otcovi vyrastal v hojnosti, ale zároveň aj od neho dostával prísnu výchovu.

Okrem toho že Seiichi Shioda bol majetný lekár, aj praktikoval budo. Na svojom pozemku postavil dojo, kde mohla bezplatne cvičiť miestna mládež. Dojo bolo nazvané Yoshinkan podľa textu z básne Saikontan a tento názov neskôr prebral Gozo Shioda pre svoje dojo. Pozývali tam majstrov Judo a Kendo. Mladý Gozo Shioda cvičil od detstva oboje a v Jude sa dostáva po 3. dan.

Munetaka Abe, riaditeľ školy do ktorej chodil Gozo Shioda, bol prekvapený charakterom mladej ženy menom Takako Kunigoshi, ktorá každé ráno čistila neďalekú svätyňu. Keď sa jej spýtal na jej vzorové správanie, povedala že je to vďaka jej učiteľovi aikijutsu a navrhla mu aby sa prišiel pozrieť na ich tréning.

Po tom, čo videl v Ueshiba Dojo, Munetaka Abe odporúčal Seiichi Shiodovi, aby tam mladý Gozo začal študovať. Shioda sa okamžite rozhodol pre Ueshiba Dojo. Keďže bolo treba dvoch ručiteľov, jedným bol riaditeľ Munetaka Abe a druhým otec Seiichi Shioda. Gozo Shioda začína študovať v Kobukane v Máji 1932, predtým ako sa dostáva na univerzitu Takushoku.

23ho Mája 1932 ma pán Abe zobral do dojo. Bolo 5 hodín ráno, keďže tréningy začínali o tom čase. Keď som videl ten tréning, bol som užasnutý. Učiteľ v najlepších rokoch s ľahkosťou zvládal svojich mladých žiakov jedného za druhým. Cynicky som sa usmieval a myslel som si že je to všetko predstierané. Môj prvotný dojem bol podobný ako pocity ľudí v dnešnej dobe keď prvý krát vidia Aikido.

Ku koncu tréningu, ten učiteľ, ktorého som pozoroval, s krátkymi vlasami a fúzami na mňa zavolal: „Nechceš to skúsiť?“. Ledva som sa udržal. Prišiel som do stredu dojo so zámerom odhaliť tohto šarlatána. Vysvitlo, že meno toho učiteľa je Morihei Ueshiba.

Spýtal som sa: „Môžem útočiť ako chcem?“ Sensei odpovedal: „Ako len chceš.“

Pomyslel som si: „Určite vie, že robím Judo a bude očakávať, že ho budem chcieť chytiť, preto spravím opak…“ Robil som sa že ho chcem chytiť a zrazu som zaútočil kopom. Udialo sa to veľmi rýchle. Cítil som, že Ueshiba Sensei chytil moju nohu a potom sa všetko otočilo hore nohami a nevedel som čo sa deje. Zdvihol som sa zo zeme a držal som si hlavu…
Gozo Shioda

Na univerzite Takushoku sa spriatelí s ľuďmi ako Isao Fukui [福井功], zakladateľ tamojšieho Karate klubu, alebo Masahiko Kimura [木村政彦], ktorý v roku 1949 porazil otca BJJ, Hélio Gracieho. Počas štúdia, ako 19-ročný si požiada o dvojročné prerušenie a stáva sa v Kobukane uchideshi a asistentom Moriheia Ueshibu pri vyučovaní v Tokiu a Osake.

Shioda Sensei hovoril: „Naučil som sa Aikido vďaka svojmu otcovi.“ Jeho otec bol lekár, zámožný človek. Keď Ueshiba Sensei cestoval, často to bol Gozo Shioda kto ho sprevádzal. Jeho otec dal asistentovi Senseia Ueshibu obálku plnú peňazí aby všetko zariadil…
Tsuneo Ando

Keď som bol mladý, pochyboval som o Aikide. Keď som videl čo robil O-Sensei, nebol som si istý, či je skutočne veľmi silný. Keďže som bol jeho študent, tak ma vždy premohol. Nemyslel som si ale že je až tak dobrý a že v tom musí byť niečo viac. Rozhodol som sa že by som mal študovať aj nejaké iné jujutsu alebo bojutsu. Preto som išiel do dojo Takaji Shimizu (pozn. soke Shindo Muso-ryu). Tam ma naučili ako držať bo. Potom Shimizu Sensei za mňou prišiel a povedal mi: „Je nesprávne držať bo tak zľahka. Zaútoč na mňa ako len vieš!“. Spýtal som sa či je naozaj v poriadku na neho zaútočiť a potom som spravil krátky pohyb, ktorý Senseia Shimizu odhodil. Vtedy som pochopil, že Aikido je skutočne úžasné a ponoril som sa úplne do tréningu. Kokyu-ryoku je ohromné. Je to niečo iné ako tréning v jujutsu. Keď spravíte ostrý pohyb, môžete poslať protivníka do vzduchu.
Keď som ho neskôr stretol na ústredí polície v Tokiu (pozn. kde učil), prekvapivo povedal: „Shioda, som rád, že ťa znovu vidím!“
Gozo Shioda

Raz Ueshiba Sensei vysvetľoval yonkajo a ja som na ňom tú techniku mal spraviť. Bez ohľadu na to ako silno som ho držal, Sensei sa vždy uvoľnil. Úštipačne mi ešte hovoril: „Silnejšie! Toto je všetka tvoja sila?!“. Aj keď zrovna v tom momente niečo vysvetľoval, mal som pocit že musím využiť tú možnosť a skúsiť aplikovať tú techniku na ňom. Ak to bolo vôbec možné, tak toto bola moja príležitosť ho vyskúšať. Tváril som sa že sa snažím všetkou svojou silou aplikovať yonkajo. Ako som predpokladal, Sensei sa uvoľnil. V tom momente som ho premohol a ľahko som ho zvalil.

Pozrel sa na mňa a jeho výraz na tvári napovedal tomu, že tomu nemôže uveriť. Keď som to videl, cítil som sa hrdý že som voči nemu zabodoval. Neskôr som od neho dostal kompliment: „Tá technika čo si vtedy použil bola výborná.“.
Gozo Shioda

generál hataV Apríli 1941 konečne dokončí univerzitu a okamžite si ho berie za asistenta generál Shunroku Hata, ktorý je v tom čase veliteľom Japonského vojska v Číne (časť Číny bola v tej dobe obsadená Japonskom). Odtiaľ sa potom dostáva na Taiwan a do Indonézie. Generál Hata sa poznal s Moriheiom a zúčastnil sa jednej ukážky, kde Morihei Ueshiba hravo poslal do vzduchu sumistu menom Tenryu.

Požiadal som generála o povolenie ísť do Tangshuichen (pozn. vzdialené asi 40km z Nankingu, kde mal generál Hata základňu), čo rozhodne zamietol. Cesta do Tangshuichen bola vraj veľmi nebezpečná. Neskôr som išiel za ním, aby som ho opätovne požiadal o povolenie, generál to ale znovu zamietol. Nahneval som sa a povedal som: „V tom prípade už nemôžem spraviť nič iné ako tam ísť na vlastnú päsť“. Keď som odchádzal z miestnosti, počul som ako rezignovaným hlasom dáva príkazy svojmu pobočníkovi.

O niečo neskôr generál Hata povedal: „Všetko je pripravené.“ Poklonil som sa so slovami: „Ďakujem veľmi pekne.“ a odišiel som. Na moje prekvapenie, auto ktoré bolo pre mňa pripravené patrilo generálovi. Predo mnou a za mnou bolo nákladné auto, každé s 20timi vojakmi a guľometmi, taktiež postranné vozidlá s ozbrojenou posádkou. Cítil som sa veľmi trápne.
Gozo Shioda

Po kapitulácii Japonska strávi nejaký čas v zajatí v Indonézii, kým sa môže vrátiť späť do Japonska. 23ho Mája 1946 sa vyloďuje v Nagoyi.

Druhý deň ako som bol s Shanghaji, mi priateľ Uraoka povedal: „Zoberiem ťa dnes večer na zaujímavé miesto vo Francúzskej časti“ Potom dodal: „Žijeme vo svete, kde je ťažko povedať kedy človek príde o život. Zoberiem ťa na najzaujímavejšie miesto, aké si len vieš predstaviť. Nebudeš ničoho ľutovať.“ Tajne sme opustili hotel a išli sme na miesto zvané Pah Sen Chao.

Skončili sme nakoniec v bare a dostali sme sa do fyzického konfliktu s miestnym podvodníkom. Na pomoc mu išli jeho pomocníci a my sme sa zabarikádovali v bare a čakali na konfrontáciu.

V tom čase v Shanghaji bitky aj vraždy boli beztrestné a na dennom poriadku. Preto keď sa začal tento konflikt, myslel som si že sa už do Japonska živí nevrátime. Toto bola moja prvá skúsenosť s konfrontáciou na život a na smrť.

Z druhej strany dverí sme počuli približujúci sa dupot. Zobral som pivovú fľašu a čakal som. V momente keď sa prvý z nich snažil otvoriť dvere, potiahol som kľučku. Stratil rovnováhu a vletel do baru. Udrel som ho celou silou do hlavy tou fľašou a rozbitý koniec som mu strčil do tváre. Medzitým tam bol druhý útočník, ktorý na mňa zaútočil kopom. Mierne som sa vytočil do boku, aby som sa kopu vyhol a tegatanou som ho udrel do nohy. Moje načasovanie bolo perfektné a on skončil na zemi. Neskôr som zistil, že som mu zlomil nohu.

Zložil som týchto dvoch mužov a zrazu sa ma zmocnil pocit zvláštneho sebavedomia, ktorý sa mi ťažko opisuje. Akoby som bol zhypnotizovaný: „Si silný! Nemôžu ťa poraziť!“

Boli tam ešte dvaja. Každý sme si zobrali jedného na starosť. Teraz už som ale pevne veril, že ma nemôžu poraziť. Čo si myslíte že sa stalo? Uprostred tejto beznádejnej situácie, moja myseľ sa ukludniľa a bol som o krok vpred voči pohybom útočníka. Snažil sa ma udrieť do tváre. Ja som vstúpil dovnútra toho úderu a variáciou shihonage som dostal jeho lakeť na moje rameno a hodil som ho. Počul som prasknutie v jeho lakti.

Môj kohai sa bil s posledným útočníkom technikami, ktoré vyzerali ako Judo a aj keď ho hodil na zem, neznemožnil mu biť sa ďalej. Nepremeškal som príležitosť skočiť medzi nich a udrel som ho päsťou do boku. Moje ťažisko išlo perfektne s úderom a bol to výborný zásah. Stačilo to aby už na nás ďalej neútočil.

Keď som sa pozrel na tých štyroch útočníkov ležiacich na zemi, bol som užasnutý. Toto bola explozívna sila kokyu-ryoku, keď myseľ, telo a technika sú v súlade. Toto bolo Aikido.

Po tejto bitke, v ktorej som mal po prvý krát možnosť vyskúšať silu Aikida, sme pri prehľadávaní týchto mužov zistili, že každý mal u seba zbraň používanú na atentáty. Tieto malé pištole boli vyrobené v Československu, bola to jemná práca. Takýto typ zbrane vtedy v Japonsku nebol k dispozícii. Pri atentátoch sa držala v ruke tak, že hlaveň trčala von spomedzi prstov a atentátnik stlačil spúšť, keď prechádzal okolo obete. Zobral som si ich potom zo sebou ako suvenír (pozn. na Taiwan, nie do Japonska…).
Gozo Shioda

shiodaPár mesiacov po tom, ako sa vrátil zo zajatia, sa Gozo Shioda na krátku dobu, aj s rodinou presťahuje do Iwamy a znovu študuje u Moriheia Ueshibu. Podľa Shiodu 23ho Septembra 1951 od neho dostáva 9. dan:

Moja skúška bola priamo pred Aiki Jinja. Na začiatok som si mal zobrať bokken. Sensei mal v rukách svoj a povedal: „Zaútoč na mňa odkiaľ chceš.“

Akokoľvek som sa snažil, Sensei sa vždy kryl a špička jeho meča smerovala na mňa. Akoby mi tým zviazal ruky a nohy. Nevedel som sa pohnúť. Dostal ma mentálne do pasce. Nakoniec som nespravil ani krok. Iba som tam stál a tiekol zo mňa pot. Ak by ma vtedy Sensei chcel zasiahnuť, mohol to kedykoľvek spraviť.

Ďalšia časť testu bola bez zbraní. Sensei tiež nemal zbraň a mohol som ľubovoľne zaútočiť. Hľadal som medzeru v jeho obrane. Oproti testu s mečom som bol ako zmenený. Bol som kľudný. Zrazu som našiel medzeru a pomyslel som si: „To je ono!“ Predpokladal som že ho dokážem zasiahnuť do brady hákom. V momente ako som chcel na neho vyštartovať ma zastavil a povedal: „To je v poriadku! Bolo to výborné! Musíš ešte pracovať na svojom meči, ale keď toto dokážeš bez zbraní, je to v poriadku. Dám ti 9. dan…“
Gozo Shioda v knihe Aikido Shugyo

Shioda sensei úspešne zložil skúšky na 9. dan a vrátil sa do Yoshinkan dojo. (V jeho knihe Aikido Shugyo, je uvedený rok 1951, ale zdá sa že ide o omyl. Na samotnom certifikáte je napísaný rok 1961)
Kyoichi Inoue

V roku 1952 začína učiť Aikido v železiarňach Nihon Kokan a na rôznych policajných inštitúciách. O dva roky neskôr predvádza svoje Aikido na vystúpení rôznych štýlov Budo v Sendagaya, Tokiu, pred 15 000 divákmi. Gozo Shioda je zo zúčastnených najlepšie hodnotený a dostáva sa do povedomia významných osobností.

…Po vojne generál MacArthur zakázal všetky Japonské bojové umenia. Otvoril som si v roku 1950 v Ginze (pozn. časť Tokia) Čínsku reštauráciu a niekedy som tam pozýval aj Senseia Ueshibu. Povedal mi raz: „Tenryu, môj syn Kisshomaru je stále mladý a moc toho ešte nedokáže. Prosím, dohliadni na neho.“ Sensei sa vážne zamýšľal nad vedením dojo. Keď to Gozo Shioda počul, povedal mi: „Keď necháme veci tak ako sú, Aikido môže ísť zlým smerom. Prečo s tým niečo neurobíme? Možno by sme mohli niečo skúsiť aj bez súhlasu Senseia.“ Krok za krokom, toto bol začiatok Yoshinkanu.
Tenryu (Saburo Wakuta)

V dobe keď Aikikai Hombu dojo ešte nebolo po vojne zrekonštruované, sa 10. Mája 1955 v Shinjuku (Tokio) otvára Yoshinkan dojo. Za podpory významných obchodníkov a osobností ako Shoshiro Kudo, riaditeľa Tomin Bank, sa podarilo vo veľmi dobrej lokalite, neďaleko stanice Iidabashi spustiť do prevádzky nádherné dojo o veľkosti 100 tatami.

mike tysonGozo Shioda a jeho Aikido sa dostáva do povedomia aj v zahraničí. Jeho dojo navštevujú v roku 1962 Robert Kennedy s manželkou, v roku 1965 princezná Alexandra a členovia Japonskej cisárskej rodiny.

Neskôr ho v osemdesiatych rokoch navštevujú aj Mike Tyson a Don King. Shioda Sensei sa zúčastňuje mnoha vystúpení a prestížnych udalostí v Japonsku aj zahraničí. Zvyšok svojho života venuje vyučovaniu a propagácii Aikida.

V roku 1990 Gozo Shioda zakladá so synom Yasuhisom Shioda, Medzinárodnú Federáciu Yoshinkan Aikido. Táto organizácia sa stáva svojho času druhou najväčšou Aikido organizáciou na svete.

17teho Júla roku 1994 Gozo Shioda zomiera a neskôr dochádza v organizácii k rôznym rozchodom, vzniká niekoľko samostatných organizácií.

V Aikide, aby ste sa vyhli stagnácii, nesmiete budovať svoje svaly. Každopádne, keď som bol mladý, tak som tomu nerozumel a keď ma Ueshiba sensei nevidel, zdvíhal som činky. Keď na to došiel, poriadne mi vynadal.
Gozo Shioda

Charakteristickou črtou Aikido je extrémne efektívne využitie sily. Na ukážkach to vyzerá, že protivník je hádzaný takou ľahkosťou, až majú ľudia dojem, že sa tam deje niečo tajomné.

V skutočnosti, toto je jeden z najdôležitejších aspektov Aikido. Elegantné pohyby nemajú nič spoločné s lenivosťou, taktiež dokonalé držanie tela nie je výsledkom snaženia sa o štylizovanú krásu. Pre čo sú teda dôležité? Pretože, aby človek mohol vyvinúť mimoriadnu silu, najefektívnejšie držanie tela je keď je chrbát rovný, ramená sú spustené (pozn. uvoľnené) a nohy pevne zakorenené v zemi. Inými slovami povedané, schopnosť pohybovať sa a zároveň udržiavať túto rovnováhu umožní vyprodukovať väčšiu silu, aká sa dá vyvinúť iba svalovou hmotou.

Nechcem tým povedať, že v Aikide nepoužívame silu. Používame jej dokonca veľa. Každopádne, nie je to sila v zmysle ako jú chápe väčšina ľudí, produkovaná napínaním svalov. V Aikide používame pojmy ako kokyu-ryoku alebo shuchu-ryoku na označenie typu sily, ktorú produkujeme.

Charakteristická vlastnosť kokyu-ryoku je, že nie je ovplyvnená vekom. Bez ohľadu na to, ako tvrdo človek trénuje, sila svalov vekom chabne, toto sa ale nedeje s kokyu-ryoku. Pokiaľ človek neustále cvičí tie správne cvičenia, môže používať kokyu-ryoku bez ohľadu na vek.

Ja sám som toho dobrým príkladom. Mám vyše 70 rokov, som malý a nemám veľké svaly. Napriek tomu, malými pohybmi dokážem hádzať mladých mužov a každý je prekvapený. Niektorí ľudia si myslia, že používam nejakú tajomnú techniku. Popravde nie je to nič mystického. Používam kokyu-ryoku.

Kokyu-ryoku je produktom našeho úsilia, efektívneho využitia kapacít, ktoré sú k dispozícii v našich telách. Čiže každý, bez ohľadu na to o akého človeka ide, sa to dokáže naučiť. Jediným problémom je, či cvičia takým spôsobom, aby to dosiahli.

Dôležité je dodať, že kokyu-ryoku nie je obmedzené iba na Aikido. Pôvodne toto využitie sily bolo určite súčasťou všetkých bojových umení v Japonsku. Aj keď používali na to iné názvy, Judo, Karate a rôzne iné bojové umenia mali spôsoby na tréning tejto sily. Ale žiaľ z nejakého dôvodu updadli do zabudnutia. Myslím si že toto je príčinou úpadku Japonských bojových umení.

V Aikide, prvé na čo sa sústredíme, je os, ktorá vedie centrom tela. Snažíme sa dosiahnuť jednu rovnú líniu od hlavy cez oblasť bokov až po zem.

Často pri technike nikajo, keď to niekomu nejde, podopriem jeho boky zo zadu a zrazu to funguje. Je to preto, že podopriem jeho stredovú líniu a on sa dokáže hýbať a zároveň byť uvoľnený. Samozrejme potom sa musí naučiť to spraviť sám bez pomoci.

Ako by mal človek cvičiť aby si pestoval tieto vlastnosti? V Yoshinkane považujeme za dôležité kamae, ktoré samé o sebe je tréningom tejto harmónie tela a jeho stredovej osi (chushin-ryoku) [中心力]. V kamae obe ruky, nohy, boky aj hlava sú v jednej línii. Zároveň ťažisko je na kolmej osi, ktorá ide cez hlavu rovno dole.

Ako som povedal veľa krát predtým, základom Aikida je chushin-ryoku. Stabilizovanie tela silnou stredovou osou umožňuje širokú škálu pohybov a v spojení so shuchu-ryoku [集中力] a kokyu-ryoku [呼吸力] umožní vyvinutie enormnej sily. Tú nájdeme aj odpoveď na otázku prečo Aikido nemá kopy. Ueshiba Sensei zvykol hovoriť: „Počas kopu je človek na jednej nohe a preto je v ten moment vo veľmi zraniteľnej pozícii. Ak ho niekto podrazí, tak skončil. Zdvíhať nohy je riskantné.“

Ak sa niekedy človek dostane do fyzického konfliktu vonku a bude sa pohybovať iba posúvaním nôh, ako keby bol v dojo na tatami, dostane sa do problémov. Nemôže sa vyhnúť tomu, aby zdvíhal nohy. Dôležité je, aby aj keď svoje nohy zdvíha, dokázal udržiavať svoje ťažisko v rovnováhe, tak ako keby nohami kĺzal po hladkom povrchu.

Počas tréningu sa Ueshiba Sensei často postavil na jednu nohu a povedal nám, aby sme na neho útočili. Ukazoval nám tým, že človek musí byť stabilný za každých okolností, vedomým ovládaním svojho ťažiska. Ak sa dostanete na takúto úroveň, zdvíhanie nôh alebo státie na jednej nohe nebude problém. Každopádne kým sa na túto úroveň dostanete, snažte sa mať dobrý kontakt s podlahou oboma nohami a byť vždy stabilný. Niektorí sa snažia napodobňovať svojich učiteľov, ale ak nevedia ovládať svoje ťažisko, nevyhnú sa porážke.

Zatiaľ čo chushin-ryoku je silou, ktorá udržiava os tela, ak túto stredovú os dokážeme udržiavať počas pohybu, budeme schopní vyvinúť enormnú silu. Ak zjednotíme silu bokov, nôh, kolien a brušnej dutiny pri pohybe a sústredíme túto silu do jedného bodu, či už je to ruka, rameno, alebo iná časť, dokáže to mať obrovský účinok. Tejto sile hovoríme shuchu-ryoku.

Keď sa celé telo nepohybuje ako jeden celok, nie je možné takúto silu vyvinúť. Telo, ktoré sa pohybuje v harmónii, ako jeden celok, dokáže vyprodukovať to čomu hovoríme shuchu-ryoku pomocou chushin-ryoku. Vždy pohybujte svojim telom zosúladene. Jedna časť tela sa nemôže pohybovať rýchlejšie ako druhá.

Zoberte si do úvahy napríklad aplikáciu nikajo. Vec ktorej sa treba najviac vyhnúť je robiť tú techniku iba rukami. To má za následok, že horná a dolná polovica tela nie su prepojené. Na začiatok, keď ste v pozícii pre nikajo, ak nie je priestor medzi telom a rukami (pozn. dlaňami rúk), technika nebude fungovať. V tomto momente je dôležitá sila, ktorou je horná časť tela spevnená. To znamená spustené/uzamknuté ramená, boky a lumbárna oblasť udržujú pozíciu hornej časti tela. Vďaka tomuto, keď sa pohnete dopredu, sila spodnej časti tela sa prenesie do rúk.

Počas verejných ukážok často ukazujem pichnutie do hrdla ukazovákom, alebo stúpnem niekomu palcom na jeho nohu. Toto sú všetko príklady shuchu-ryoku.

Kľúč k vyvinutiu shuchu-ryoku je v palcoch na nohách. Udržiavajte palcami pevný kontakt s podložkou. Tým dostanete silu do svojich bokov a budete celkovo mocnejší. Musíte mať taký pocit prúdenia. Ďalším krokom je pridať akceleráciu pružením kolien. Ak sú tieto pohyby zjednotené, vaše techniky budú mať obrovskú silu.

Keď vás protivník silno chytí, musíte spraviť opak, nepoužívať silu. Aj keď to znie jednoducho, v skutočnosti nepoužívať silu je veľmi zložité. Toto je jedno z najväčších tajomstiev, ktoré mi prezradil Ueshiba Sensei. Nesmiete ale iba ochabnúť, pretože oponent vás okamžite premôže. Nemyslel som to tak. Vždy si musíte udržiavať stredovú os, o ktorej som už hovoril. Udržiavajte pevnú stredovú os a zbavte sa všetkej ostatnej sily. Potom dokážete pracovať so silou protivníka a kontrolovať ho.

V tomto momente nesmiete mať ani najmenší pocit odporu. Kompletne sa zbavte všetkej svojej sily a nechajte protivníka aby vás držal ako chce. Potom, z nejakého dôvodu, aj keď sa snaží použiť viac a viac sily, účinok jeho sily sa rozptýli a neostane mu nič čoho sa môže chytiť. V tejto situácii, ak si čupnete, tak si čupne s aj on a ak pohnete svojou rukou, bude vás nasledovať.
Gozo Shioda vo svojej knihe Aikido Shugyo

V staršom veku Shioda sensei zvykol hovoriť, že „Aikido znamená byť v jednote s nebom a zemou“ a „Ueshiba sensei hovorieval o bohoch a vesmíre, o veciach ktorým nikto nerozumel, ale mne sa konečne podarilo pochopiť o čom hovoril.“
Keď som bol mladý, Shioda sensei robil iba zdrvujúce a nemilosrdné techniky, ktoré boli ukážkou jeho kokyu-ryoku. Keď som bol jeho uke, bol to neustály boj o prežitie. Každopádne, rokmi sa dostal do štádia, kedy dokázal zrušiť protivníka a pripraviť ho o jeho silu, pri čom stál úplne prirodzene a mohol narušovať jeho rovnováhu ako sa mu zachcelo.
Voľakedy, sme mu nedokázali odporovať kvôli sile jeho techník, ale to sa časom zmenilo a nedokázali sme mu odporovať napriek tomu že jeho techniky boli jemné. Sensei zvykol hovoriť že sa zmocní všetkej protivníkovej sily. Možno práve v tom období prišiel na to, že byť v jednote s nebom a zemou o čom hovoril Ueshiba sensei, nie je abstraktná teória, ale realita.
Kyoichi Inoue

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *