Morihei Ueshiba [植芝盛平] (1883-1969)

uješibaJeden z najznámejších majstrov japonských bojových umení a zakladateľ Aikida. Je taktiež známy pod osloveniami ako Kaiso [開祖] alebo Osensei [大先生/翁先生].

Morihei Ueshiba sa narodil 14. Decembra 1883 v Nishinotani, Tanabe, ako štvrté dieťa (mal 3 staršie a jednu mladšiu sestru) a zároveň jediný syn majetného farmára Yoroku Ueshiba. Yoroku bol činný aj v miestnej rade, okrem toho bol aj fyzicky silný a obľuboval bojové umenia. Moriheiov prastarý otec Kichiemon bol dokonca tak fyzicky silný, že cestoval do Edo ako predstaviteľ Kishu provincie, predvádzať svoju silu Shogunovi. Jeho matka Yuki Itogawa bola zase nábožensky orientovaná a pochádzala z rodiny, ktorá mala pôvod z vyššej spoločnosti.

V rodinnom registri je zaznamenané jeho meno Morihei [盛平]. Taktiež ale používa mená Tsunemori [常盛], alebo Moritaka [守高], ktoré dostal v spojitosti s vodcom sekty Omoto Kyo – Onisaburo Deguchim [出口王仁三郎] a používal ho až do druhej svetovej vojny.

Keď mal Morihei zhruba 7 rokov, poslali ho do Shingon budhistického [真言宗] chrámu Jizodera študovať Deväť klasických kníh [四書五経], súbor konfuciánskych textov, ktorý bol v tej dobe základom vzdelania. Morihei učenie sa týchto textov naspamäť v tomto veku neobľubuje, ale v dospelosti sa k nim bude často vracať. Obdivuje ale zázračné príbehy o budhistickom kňazovi a zakladateľovi Shingonu menom Kúkai (Kobo Daishi), až začne mávať opakujúce sa sny a jeho správanie spôsobuje otcovi Yoroku obavy. Ten sa ho snaží radšej usmerniť na fyzické aktivity, učí ho sumo a plávanie. Morihei sa ale Shingonu úplne nevzdáva, od kňaza menom Mitsujo Fujimoto sa naučí mantry a rituály.

V roku 1890 sa Moriheiova najstaršia sestra Tame vydá za bohatého muža menom Zenzo Inoue. Táto rodina sa neskôr stáva dôležitou pri podpode a financovaní Moriheiových aktivít v bojových umeniach.

Ako 13 ročný Morihei ukončuje vyššiu základnú školu v Tanabe a bol prijatý na strednú školu. Niekedy v tomto období je aj svedkom príhody, kedy jeho otca zbijú politický odporci a je možné že aj toto prispieva k neskoršiemu Moriheiovmu záujmu o bojové umenia.

Zo strednej školy odchádza pred ukončením a študuje na Yoshidovom Abacus inštitúte. Po ukončení sa zamestnáva na daňovom úrade v Tanabe.

V roku 1901 (pozn. podľa Kisshomaru Ueshibu to bolo v roku 1902) dal výpoveď na daňovom úrade, aby sa pridal ku hnutiu proti novým zákonom pre rybárstvo. Potom odchádza do Tokia, kde pomáha Zenzovmu mladšemu bratovi menom Koshiro Inoue s jeho obchodmi. Tu Morihei začína aj študovať bojové umenia, konkrétne Tenjin Shinyo-ryu jujutsu pod vedením Tokusaburo Tozawa. V Tokiu ale neostáva ani rok, dostáva beri-beri a vracia sa do Tanabe, kde sa postupne zotaví. V roku 1903 sa v Tanabe ožení s Hatsu Itogawa, s ktorou sa už poznali od detstva.

Armáda a Rusko-Japonská vojna

rusko japonska vojnaPri odvode do armády Morihei neprejde, pretože mu chýba zhruba centimeter k minimálnej výške. V tej dobe sa považovalo za hanbu ak mladý muž nebol na vojne a Morihei odhodlaný prejsť skúša rôzne spôsoby, napríklad visenie zo závažiami na nohách, aby si mohol o kúsok natiahnuť chrbticu.

Nakoniec v Decembri 1903, pred začiatkom Rusko-Japonskej vojny, vstupuje do 37. pluku štvrtej divízie v Osake. Vo voľnom čase študuje v Sakai, neďaleko Osaky, Goto-ha Yagyu Shingan ryu u majstra menom Masakatsu Nakai.

Neskôr bojuje na fronte a vyznamenáva sa svojimi schopnosťami v boji s bajonetom ako aj odvahou, za čo dostáva povýšenie.

Po vojne odmieta ponúkanú vojenskú kariéru a v roku 1907 sa vracia do Tanabe pracovať na rodinnej farme. Príležitostne pokračuje v štúdiu Yagyu Shingan ryu. Je aktívny aj v miestnej politike a podporuje svojho priateľa botanika Minakata Kumagusu, v protestoch proti konsolidácii šintoistických svätyní, ktorá vraj mala za následok obohacovanie sa skorumpovaních politikov. Od svojho učiteľa Shingon budhizmu z detstva, menom Mitsujo Fujimoto, dostáva certifikát – shingon inkyo. V roku 1910 sa narodí prvá Moriheiova dcéra menom Matsuko.

V tomto období Morihei praktikuje aj judo, keďže Yoroku Ueshiba s podporou Zenzo Inoueho pozýva mladého, zhruba 17 ročného judistu z Kodokanu menom Kiyoichi Takagi (pozn. neskôr sa dostane na 9. dan), aby u nich býval a učil. Trénujú s nim spolu s bratrancom Yoichiro Inoue a inými príbuznými v šope prerobenej na dojo.

Niekedy okolo roku 1911, keď som bol ešte chlapec, môj starý otec Yoroku požiadal Kodokan o učiteľa judo, keďže si myslel, že judo bude pre nás dobrým záujmom. Môj starý otec bol prísny, ale dobrosrdečný muž. Kiyoichi Takagi k nám prišiel na jeho žiadosť. Býval u nás asi 2 roky, ale zrazu sa musel vrátiť domov. Morihei Ueshiba taktiež mal rôzne povinnosti a nie vždy mal čas cvičiť.
Noriaki (pozn. vtedy Yoichiro) Inoue

Osídľovanie ostrova Hokkaido

shiratakiV tomto období Japonská vláda zdôrazňovala osídľovanie ostrova Hokkaido, jeho nerastné suroviny a ponúkala lacnú pôdu pre usadlíkov. Mladý Morihei, ktorý sa nevyhýba dobrodružstvám, je nadšený rozprávaním vojaka a farmára menom Denzaburo Kurahashi, o potenciály Hokkaida. V roku 1911 sa tam spolu vydajú na prieskumnú cestu na výber miesta pre založenie usadlosti.

Nakoniec v Marci 1912, za podpory svojho otca Yoroku a strýka Zenzo Inoueho, Morihei vedie skupinu usadlíkov z Tanabe na ich ceste za novou zemou. Na vybratú lokalitu na severe Hokkaida prichádzajú v Máji 1912. Tu potom zakladajú usadlosť, ktorá existuje dodnes pod názvom Shirataki.

Prvé roky boli veľmi ťažké kvôli extrémnemu počasiu a nízkej úrodnosti, postupne ale pôdu zveladili a dedina začala prosperovať. Prichádzajú sem Moriheiovi rodičia, jeho manželka s dcérou Matsuko, ako aj jeho bratranec Yoichiro Inoue.

Keď som bol piatak na základnej škole (okolo 1914), začal som štrajkovať! Učitelia mali so mnou problémy. Môj otec si myslel že som nekontrolovateľný a rozhodol že pôjdem na Hokkaido. Inak by som tam nešiel. Keď som sa z Hokkaida vrátil, bol zo mňa slušný chlapec…
Noriaki (pozn. vtedy Yoichiro) Inoue

Daito-ryu Aiki-jujutsu [大東流合気柔術]

takedaVo Februári roku 1915 Kotaro Yoshida priviedol Moriheia Ueshibu do Hisata ryokanu v Engaru, Hokkaido a zoznámil ho s jujutsu expertom menom Sokaku Takeda.

Nenokichi Sagawa bol tiež prítomný a poznal sa s Moriheiom, ktorý často chodil do jeho obchodu v Yubetsu kupovať ryžu a miso.

Morihei bol už v tej dobe vyše 30 ročný, so skúsenosťami z niekoľkých bojových umení a nasadenia na fronte v Ruso-Japonskej vojne.

Sokaku ho ale natoľko ohromil, že sa na najbližších 20 rokov stal jedným z jeho najaktívnejších žiakov, študoval u neho Daito-ryu Aiki-jujutsu a od roku 1922 ho aj vyučoval. Podľa jeho vlastných slov mu Sokaku Takeda otvoril oči pre budo.

 

inoueKeď som mal 13 rokov, môj strýko Morihei, Takeda Sensei, ja a niekoľko ďalších ľudí sa stretlo v recepčnej miestnosti ryokanu Hisada. Tam som prvý krát počul o Daito-ryu…

Keďže som bol ešte malý, tak som sa na tréning iba pozeral. Obvykle nedovolili cudzím ľuďom sa ani pozerať a tí ktorí sa pozerať mohli, museli zaplatiť. Takeda Sensei svoje učenie natoľko tajil. Nikdy nepredvádzal svoje techniky. Ak niekto prišiel počas tréningu bez pozvania, vyhodil ho. V dojo neboli žiadne škáry cez ktoré by sa dalo pozerať. Nemyslím si že Sokaku Sensei by sa dokázal uživiť keby nemal aspoň 10 žiakov.

Človek nemohol sedieť ani s prekríženými nohami (pozn. podľa Sagawu, Sokaku Takeda tomuto hovoril „sedieť ako prasa“). Musel som sedieť v seize a mať oblečenú hakamu…
Noriaki (pozn. vtedy Yoichiro) Inoue

 

… Morihei Ueshiba bol šokovaný tajnými technikami Daito Ryu. Aj keď bol mimoriadne silný, bol porazený aplikáciami týchto techník a účinnosťou pák. Bol uchvátený týmito technikami a hneď sa tomuto bojovému umeniu chcel intenzívne venovať.
Kisshomaru Ueshiba

 

sokakuMorihei Ueshiba nakoniec presvedčí Sokaku Takeda aby sa presťahoval k nim, kde učí jeho ako aj iných ľudí zo skupiny v Shirataki. V Sokakovom eimeiroku sa nachádzajú aj podpisy Moriheiovho otca Yoroku a strýka Zenzo Inoueho, z čoho sa dá predpokladať, že jeho štúdium Daito-ryu sponzorovali.

Daito-ryu malo na ďalší vývoj Moriheia Ueshibu mimoriadny vplyv. Bolo zároveň jediným tradičným umením v ktorom bol certifikovaným učiteľom. Dá sa povedať že všetky techniky jeho Aikida, okrem zbraní, pochádzajú zo Sokakovho Daito-ryu Aiki-jujutsu.

V Máji 1917 zachvátil Shirataki požiar a väčšina stavieb bola zdevastovaná, vrátane domu Ueshibových. Veľa obyvateľov Shirataki sa preto vrátilo do rodného Tanabe, medzi nimi aj Yoroku Ueshiba a Zenzo Inoue. Morihei ostal a pracoval na obnove dediny.

Medzitým sa dostáva do popularity sekta Omoto Kyo, ktorá šíri „nové náboženstvo“ založené na prvkoch Japonského šintoizmu. Omoto Kyo vyvíja rôzne aktivity aby získali nových členov. V Ueno, v Tokiu, Yoichiro Inoue navštevuje ich prednášku a neskôr sa stáva ich prívržencom.

Morihei zatiaľ pracuje na rozvoji Shirataki a v Júni 1918 sa stáva členom rady za Kami Yubetsu (pozn. dnes Shirataki).

Z Hokkaida do Ayabe – Omoto Kyo

Na jar 1919 Morihei začína plánovať svoj návrat do Tanabe, kde chce učiť jujutsu. V Decembri 1919 dostáva telegram, že jeho otec Yoroku je v kritickom stave a rozhodne sa Hokkaido opustiť. Svoj dom ako aj zariadenie daruje svojmu učiteľovi Sokaku Takedovi.

Cestou vo vlaku mu spolucestujúci rozpráva o Omoto Kyo a Morihei sa rozhodne zastaviť v Ayabe aby požiadal vodcu sekty Onisaburo Deguchiho o uzdravenie svojho otca. V Ayabe ostáva niekoľko dní.

Yoroku zomiera 2. Januára 1920, skôr než sa Morihei stihne vrátiť. Je to pre neho veľmi ťažká strata a trpí depresiami.

V roku 1920 Yoichiro odchádza do Kameoky, kde študuje u vodcu Onisaburo Deguchiho. Po tom dostáva povolenie ostať dlhšiu dobu v Ayabe a strávi zhruba 3 roky študovaním Omoto Kyo v týchto centrách.

morihei daito ryuMorihei priťahovaný k Omoto Kyo, po tom ako Onisaburo Deguchi na neho hlboko zapôsobil, sa na Jar rozhodne presťahovať do Ayabe aj s rodinou.

Získava si dôveru vodcu Onisabura, ktorý ho presvedčí aby tam učil jujutsu. Vo svojom dome preto otvára malé dojo, ktorému hovoria Ueshiba Juku. Morihei tam učí členov Omoto Kyo ako aj dôstojníkov z neďalekej základne Maizuru.

11. Februára 1921 sa udeje prvý Omoto incident, Japonská vláda dá príkaz zatknúť niekoľko ľudí vrátane Onisaburo Deguchiho a väčšina majetku je skonfiškovaná alebo zničená. Morihei ale stále môže pokračovať v učení vo svojom dojo. 27. Júna toho istého roku sa v Ayabe narodí Kisshomaru Ueshiba.

Na jar 1922 prichádza do Ayabe Sokaku Takeda aj s manželkou Sue a tromi deťami vrátane Tokimuneho. Sokaku tu v Moriheiovom dojo učí 6 mesiacov a na záver mu udeľuje Kyoju Dairi.

 

takeda eimeiroku ueshiba

Tu je napísané „Morihei Ueshiba“. Tento krát tréning bol od 28. Apríla do 15. Septembra 1922, dosť dlhú dobu. Pán Ueshiba tu tiež učil, ako asistent. Zdá sa že Sokaku nemal rád Omoto Kyo, tak hovoril tomuto centre v Ayabe „Ueshibova vila“. Sokaku aj Ueshiba tu učili každodenne v tomto období.

Tu je kyoju dairi (asistent inštruktora) certifikát Moriheia Ueshibu, jeho vlastným písmom je tam napísané:

1. Pri príjmaní nových študentov do Daito-ryu Aikijujutsu, treba starostlivo vybrať ľudí s dobrým charakterom.
2. Pri učení treba do eimeiroku zaznamenať ich adresu, nemo, vek, ich dojo a informácie o výuke. Pre overenie im to treba dať oraziť ich pečaťou.
3. Pri učení študentov, Takeda DaiSenseiovi (pozn. – dá sa to čítať aj ako Takeda O-Sensei…) treba zaplatiť 3 yeny ako úvodný registračný poplatok.
15. Septembra 1922
Tokimune Takeda

 

Hozoin-ryu Sojutsu [宝蔵院流槍術] a vojenský bajonet

kopijaSokaku Takeda študoval umenie kopije Takada-ha Hozoin-ryu u svojho starého otca z matkinej strany menom Dengoro Kurokochi a vyslúžil si v ňom najvyšší certifikát. Dá sa predpokladať, že Morihei Ueshiba u neho kopiju do určitej miery študoval.

Po tom ako Sokaku Takeda strávil pol roka v Ayabe sa z rôznych zdrojov začínajú objavovať zmienky o tom ako Morihei cvičí kopiju. Možno to bolo práve v Ayabe, kedy túto zbraň s Takedom študoval.

Na vojne mal zase výcvik s bajonetom a vyznamenal sa v boji s ním, v Rusko-Japonskej vojne. Jeho techniky s bajonetom sa neskôr objavujú aj v publikácii Budo z roku 1938, či v magazíne Shin Budo z roku 1942.

Hozoin ryu ako aj boj s bajonetom mali podľa všetkého značný vplyv na neskorší vývoj Moriheiovho Aiki-jo a dá sa v niektorých technikách nájsť určitá podobnosť.

Morihei Ueshiba mal kontakt aj s Kukishin-ryu, ktoré má taktiež svoj systém jo, ale formy tejto zbrane v Kukishin-ryu sú podstatne odlišné od jeho Aiki-jo a pravdepodobne veľký vplyv tu nebol.
 

bajonet
 

Tajná výprava do Mongolska

onisaburo a moriheiOnisaburo sa na kauciu dostáva na slobodu a Morihei mu pomáha znovu postaviť Omoto Kyo na nohy. 13. Februára 1924 3:28 ráno Onisaburo tajne odchádza na výpravu do Mongolska v sprievode kňaza Matsura Masumi a svojho kaderníka Nada Otokichi. Onisaburo je stále pod zákonom kvôli jeho obvineniu zo znevažovania cisára a preto sa jeho odchod uskutoční v absolútnej tajnosti. Morihei sa k nim pridáva v Tsuruoke.

15. Februára sa dostávajú do Mukdenu, kde sa stretávajú s mužom menom Lu Chang Kuei, ktorý vedie armádu mandžuského vojnového magnáta Chang Tso Lin. Mongolsko bolo v tej dobe stredobodom záujmov niekoľkých mocností ako aj rôznych autonómnych skupín.

Morihei dostáva meno Wang Shou Kao. S takzvanou Severozápadnou Autonómnou Armádou, ktorá pozostáva z rôznych dobrodruhov a odporcov komunizmu, postupujú do vnútrozemia.

V roku 1924 Morihei sprevádzal Onisaburo Deguchiho do Mongolska za účelom hľadania svätej zeme, na ktorej by mohol založiť novú utopistickú krajinu založenú na náboženských princípoch – „nebo na zemi“…
Kisshomaru Ueshiba

Ako si pamätám, v roku 1924, pán Deguchi bol poslaný do Mongolska v súvislosti s vládnou politikou Veľkej Ázie a ja som ho sprevádzal. Ako sme z Mandžuska prešli cez hranicu do Mongolska, narazili sme na ozbrojenú skupinu nomádov na koňoch. Nasledovala prestrelka. Opätoval som paľbu a nakoniec som vnikol do stredu medzi tých banditov, kde som s chladnou hlavou bojoval až som ich rozohnal a nebezpečie zažehnal.
Morihei Ueshiba

okovyOnisaburo presvedčí vodcu Lu Chang Kueia aby ho podporoval v jeho zámeroch, čo bolo v rozpore s ich veliteľom Chang Tso Linom. Chang ich označí za banditov a pošle svoju armádu, aby ich zadržala. 20. Júna ich v Bayandalai zadržia, Lu Chang Kueia dá jeho veliteľ zastreliť a ostatní čakajú na svoju popravu.

Tesne predtým ako mali byť popravení, vďaka zásahu Japonského konzulátu sa podarilo zaistiť ich vydanie. Onisaburo bol v Japonsku pohľadávaný, keďže jeho proces z roku 1921 stále prebiehal a on sa na kauciu dostal von a opustil krajinu. Preto sa vracia do Japonska v okovách.

25. Júla sa vyloďujú v Moji na juhu Japonska, kde ich víta skupina priaznivcov.

… Počas svojich ciest v Mandžusku/Mongolsku, viac krát bojovali so skupinami banditov na koňoch, ktorí na nich útočili. Sensei vraj tasil meč, ale bol schopný ľahko skoliť iba prvých dvoch, či troch banditov. Vraj ľudský podkožný tuk je omnoho účinnejší ako by sme si mysleli. Obalí čepeľ meča a rýchle znižuje jeho schopnosť rezať. Tým pádom človek už ním môže potom iba bodať, Sensei preto bojoval ďalej iba bodnutiami mečom.
Gozo Shioda

Po návrate Morihei pokračuje vo svojich aktivitách v Ayabe. Udalosti v Mongolsku mali ale na neho dopad a hlbšie sa zamýšľa nad zmyslom budo. V jeho Ueshiba Juku cvičil človek menom Wasaburo Asano, ktorý mal v Omoto Kyo vplyvné postavenie. Jeho brat a spoluveriaci v Omoto Kyo bol admirál Seikyo Asano. V roku 1922 (pozn. pravdepodobne spolu s Moriheiom) dostal od Sokaku Takeda kyoju dairi v Daito-ryu. Bol veliteľom vojnového loďstva, kde spolupracoval s admirálom Isamu Takeshita a dokonca bol aj jeho bývalý spolužiak z vojenskej školy. Admirál Takeshita sa neskôr stáva dôležitým študentom a patrónom Morihei Ueshibu a Sokaku Takeda.

Morihei a Yagyu Shinkage-ryu [柳生新陰流]

yagyu-mokuroku
Morihei Ueshiba dostal od Sokaku Takeda Yagyu Shinkage-ryu (Edo Yagyu línia) mokuroku. Ide o kópiu Shinrikyo zvitku, prvej časti Yagyu Munenoriho Heiho Kadensho. Munenori udeľoval tento zvitok nie ako certifikát, ale ako symbol prináležitosti k danému ryu. Sú tu prvé dve „katy“ (Sangaku En-no-Tachi a Kuka-no-Tachi) zo sekcie Yagyu Shinkage-ryu zvanej Omote-no-Tachi. Zaujímavé je, že Sho-Chiku-Bai aiki-ken kata, ktorú Ueshiba naučil svojho žiaka menom Hikitsuchi Michio, je modifikáciou častí zo Sangaku En-no-Tachi a Kuka-no-Tachi. Podľa experta menom Meik Skoss, ktorý študoval u Hikitsuchiho a taktiež sa venuje Yagyu Shinkage-ryu, Sho stelesňuje irimi—trojuholník; Chiku stelesňuje tenkan—kruh: a Bai stelesňuje osae—štvorec.

Či išlo aj zo strany Takedu o symbolické gesto prináležitosti, alebo či u neho skutočne Morihei študoval nejaké Yagyu techniky nie je jasné. Dokázateľný vzťah k Yagyu Shinkage-ryu je ale prostredníctvom Moriheiovho študenta menom Kosaburo Gejo [下条子三郎], ktorý bol aj odborníkom na Yagyu Shinkage-ryu (Owari Yagyu línia) meč a prostredníctvom neho mal možnosť naučiť sa niektoré techniky tohto ryu.

Od desiatej rána sme hodinu cvičili yawaru (jujutsu). Pán (Seikyo) Asano a Kosaburo Gejo prišli do dojo.
Pán Gejo by mal s nami začať cvičiť od zajtra.
Isamu Takeshita vo svojom denníku z 25.2.1926

Ueshiba a Kosaburo Gejo sa často stretávali v Yagyu dojo a v dojo Ueshibu. Raz pri tejto príležitosti Ueshiba uvidel fukuro shinai, ktorý ho veľmi zaujal. Toto bolo prvý krát čo mal možnosť videť Yagyu Shinkage-ryu. Gejo mu ukázal veľa kata techník, okrem „Muto-no-kurai“, ktoré je vyhradené pre vyššie stupne. Ueshiba spomína Yagyu Shinkage-ryu aj vo svojej publikácii Budo z roku 1938. Je zrejmé, že Gejo ho inšpiroval ohľadne ma-ai.
Fumiaki Shishida

 

Pôsobenie v Tokiu

vlakPo tom ako videl admirál Takeshita v Omoto kyo centre v Ayabe ukážku Moriheia Ueshibu, stal sa jeho zanieteným študentom a podporovateľom.

Na jeseň roku 1925 pozýva Moriheia do Tokia, kde bol hosťom bývalého admirála a presedu vlády Gombei Yamamoto. V jeho rezidencii predvádzal svoje bojové umenie pred viacerými dôležitými osobnosťami. Dočasné dojo bolo k dispozícii u muža menom Ichizaemon Morimura. Taktiež 21-dňový kurz pre členov cisárskej stráže, ktorí majú minimálne 5ty dan v judo alebo kendo, sa uskutočnil v paláci Aoyama.

Vďaka Takeshitovi, sa Morihei Ueshiba postupne začal sústrediť viac na výuku v Tokiu, v dočasných lokalitách. Morihei po návrate z Mongolska trpel zdravotnými problémami a niekedy za neho výuku preberal jeho synovec Noriaki.

Na jeseň roku 1926 v Tokiu, Moriheia Ueshibu stretáva aj Kenji Tomiki, vďaka odporučeniu od spolužiaka z judo oddielu na univerzite menom Hidetaro Kubota. Tomiki mal vtedy už 4. dan v jude a schopnosti Moriheia na neho veľmi zapôsobili. V budúcnosti sa stane jedným z jeho blízkych študentov a asistentov.

Koncom roku 1926 zomiera cisár Yoshihito a končí sa obdobie Taisho. Nástupom nového cisára a začiatkom obdobia Showa, sa udeje amnestia, vďaka ktorej sa Onisaburo Deguchi môže znovu vrátiť do centra diania.

ueshiba eimeirokuVo februári 1927, prišiel Morihei na pozvanie admirála Takeshitu učiť do Tokia znovu, v asistencii svojho synovca Noriaki Inoueho, ktorý ho v tomto období podporoval ako jeho asistent. Rodina Ueshibových si prenajala 5-izbový dom v Sarumachi, Shiba Shirogane za 55 yenov mesačne. Kiyoshi Yamamoto, syn grófa Gonnohyoe a admirál Takeshita ich v tom podporovali. Biliardová miestnosť princa Shimazu bola tiež prestavaná na dojo. V tej dobe Takeshitove dcéry, Shimazu, Yamamoto a iná nobilita začala tiež cvičiť.

V roku 1928 je už Morihei Ueshiba v Tokiu dosť známy, medzi jeho žiakov patria admiráli a generáli ako Takeshita, Eisuke Yamamoto, Sankichi Takahashi, Gengo Momotake, Ban Hasunuma, Nobutake Kondo, známi ľudia z finančných a politických kruhov, aj judo šampión Iwao Kasahara. Morihei nazýva svoje bojové umenie v tomto období rôznymi názvami ako Ueshiba-ryu Jujutsu, Aiki-bujutsu, Aioi-ryu Aiki-jujutsu, Aiki Budo…

Ráno sme cvičili. Od dnes, Aioi-kai rozhodlo, že budeme odteraz používať názov Aioi-ryu-aiki-jujutsu.
Isamu Takeshita vo svojom denníku z 17.2.1928

Po obede som sa prechádzal okolo Akabane a Mita. Od piatej poobede sme mali konwa-kai, združenie pre priateľskú diskusiu, v Takahashiho dojo. Bolo tam okolo 20 ľudí. Deklarovali sme, že od dnes budeme nazývať naše bojové umenie Aiki-bujutsu.
Isamu Takeshita vo svojom denníku z 14.6.1929

V tomto období začína vďaka admirálovi Takeshitovi Morihei učiť na Akadémii vojnového loďstva [海軍大学校] a taktiež učí v Tokiu rôzne známe osobnosti ako kabuki herec Kikugoro, alebo 6. dan judoka Takeshi Nishimi.

V roku 1929 sa Morihei presťahoval do domu neďaleko chrámu Sengaku v Kuruma-cho, Takanawa, Shiba-ku (dnešné Minato-ku), kde prerobí 2 miestnosti o veľkosti 8 tatami na dojo. Tu začína cvičiť Hisao Kamata, ktorého matka bola v sekte Omoto Kyo.

V roku 1930 sa Moriheiovi vďaka svojmu strýkovi Koshirovi Inoue a rodine Ogasawara, podarí získať pozemok v Tokiu – Shinjuku, Ushigome, Wakamatsu-cho. Na tejto lokalite stojí aj dnešné Aikikai hombu dojo.

Počas výstavby Kobukanu sa zatiaľ vyučuje v dočasnom dojo v Shimo-Ochiai, Mejiro, umiestnenom v prenajatom dome, v ktorom rodina Ueshibových bývala. Tu začína študovať Hajime Iwata.

toyamaToto dojo navštevuje aj zakladateľ Judo – Jigoro Kano, ktorý má veľký záujem o tieto techniky. Posiela k Moriheiovi študovať ľudí ako Shuichi Nagaoka, Minoru Mochizuki a Jiro Takeda.

Konfrontovať Moriheia Ueshibu sem zase príde generál Makoto Miura, ktorý študoval Daito-ryu u Sokaku Takeda niekedy od roku 1897 a dopočul sa že Morihei vyučuje techniky Daito-ryu pod rôznymi vlastnými názvami. Ukáže sa ale že proti Moriheiovi je bezmocný a stane sa jeho žiakom a podporovateľom.

Na jeho žiadosť začína Morihei Ueshiba učiť na vojenskej akadémii v Toyame [陸軍戸山学校] (v Tokiu neďaleko Toyama parku).

 

„Pekelné dojo“ Kobukan [皇武館]

kobukanZačiatkom roku 1931 sa podarilo Kobukan dokončiť. Sokaku Takeda tu učil od 20. Marca do 7. Apríla. Po jeho odchode sa uskutočnila oficiálna inaugurácia. Trénuje sa intenzívne a 5 krát za deň, Kobukan si vysluhuje prezývku „Pekelné dojo“. Noriaki Inoue je tu ako asistent inštruktora. Niekedy v tejto dobe prichádza aj Aritoshi Murashige.

Kaoru Funahashi, pochádzajúci z Omoto kyo rodiny sa tu stáva uchideshi. Taktiež v roku 1931, po tom ako skončil strednú školu vo Wakayame, prišiel do Tokia študovať Tsutomu Yukawa.

V lete 1931 sa uskutoční sústredenie s Moriheiom Ueshibom zamerané na „Daito-ryu Aiki-jujutsu a Aiki-budo“.

senyokaiV roku 1932, na pokyn vodcu sekty Omoto Kyo, Onisaburo Deguchiho, vznikla ich organizácia pre podporu bojových umení – Budo Senyokai a Morihei Ueshiba sa stal jej prvým predsedom.

Pobočky, kde sa praktikovali rôzne bojové umenia (predovšetkým ale Moriheiove Aiki Budo) vznikli po celom Japonsku. Neskôr dokonca aj v zahraničí, na územiach obsadených Japonskom, spolu 75 pobočiek a pridružených dojo.

V pobočke Budo Senyokai v Iwame viedol tréningy Yoshikatsu Fujisawa, ktorý bol školený v Omoto centre v meste Takeda. Tréningy sa odohrávali v dome miestneho poštára – Mitsunosuke Akazawa, otca mladého Zenzaburo.

V Auguste roku 1932, sa ich príbuzný a tiež prívrženec Omoto kyo, Shigemi Yonekawa, zúčastnil seminára v Iwame orgainzovaného Budo Senyokai. Yonekawa sa krátko na to, s pomocou Zenzaburovho otca stal uchideshi v Tokiu.

Mladý Zenzaburo Akazawa, sa ale kvôli svojmu veku mohol stať uchideshi Kobukanu až ďalší rok, keď ukončil školu.

Rinjiro Shirata tiež pochádzal z Omoto Kyo rodiny. Jeho otec bol hrdinom v Rusko-Japonskej vojne a obľuboval bojové umenia. Cez Omoto Kyo sa stretol s Moriheiom Ueshibom a chcel aby jeho syn Rinjiro cvičil Aikido. Do Kobukanu prichádza niekedy na prelome rokov 1931/32. Stal sa jedným z hlavných uchideshi a asistentom Moriheia Ueshibu, ktorý ho posiela učiť aj do iných dojo v Tokiu a Osake.

Sensei nikdy nerobil pred tréningom rozcvičku. My sme sa rozcvičili sami, keď sme na neho čakali. Akonáhle prišiel, začal tréning. Aj keď sme už cvičili keď došiel, museli sme prestať, sadnúť si do seizy a pokloniť sa. Keď Ueshiba Sensei nemohol príjsť, jeden zo starších uchideshi išiel za ním a vypýtal si povolenie aby mohol viesť hodinu. Technika, ktorú Ueshiba Sensei robil najčastejšie bola suwari waza ikkyo (pozn. v tej dobe ikkajo). Preto sempai si pýtal povolenie štýlom „Sensei, radi by sme Vás požiadali o povolenie robiť suwari waza ikkyo.“ Ueshiba Sensei potom odpovedal „V poriadku“. (Smiech) Tréningy trvali hodinu, až hodinu a pol. Často sme robili „kokyu undo“. Možno by sa tieto cvičenia dali nazvať našou rozcvičkou. Ich účelom bol tréning nôh a bokov (pozn. nohy a boky sa často používajú ako synonymum pre tréning kokyu-ryoku – „ashi to koshi wo kitaeru“). Ueshiba Sensei hovoril že by sme mali vždy začať a skončiť s kokyu undo (pozn. v tomto pokračoval aj po vojne v Iwame).
Rinjiro Shirata

Špičkový kendoka Kiyoshi Nakakura sa oženil s Moriheiovou dcérou Matsuko a mal sa stať jeho nástupcom. Dostal meno Morihiro Ueshiba. Pod jeho vedením v Kobukane vznikol kendo klub, ktorý sa dokonca aj účastnil súťaží.

kiyoshi nakakura

Jedno nedeľné ráno sme sa rozprávali v Kobukane, boli sme piati, alebo šiesti. Pán Hoshi mi povedal, „Bez ohľadu na to aký dobrý ste v kende, Wakasensei, môžem Vás poraziť, pretože ovládam techniky s ostrým mečom.“

Dohodli sme sa že budeme mať súboj a vyskúšame ho. Povedal som človeku menom Ueki, ktorý prišiel cvičiť kendo, aby mi priniesol môj meč z izby. Položil som si ho vedľa seba, vytasil a zaujal postoj. On sa voči mne postavil s holými rukami.

Predpokladám že sa chcel vyhnúť môjmu seku a získať kontrolu nad mojim mečom. Každopádne ja som nezaútočil sekom. Otočil som meč čepeľou hore a postupoval som priamo k nemu, hovoriac „Tak poď!“ On postupne ustupoval až som ho zahnal k oknu, kde povedal „Prehral som. Sensei, pomôžte mi!“ Mal som svoj meč veľmi blízko jeho teľa (Smiech)
Kiyoshi Nakakura

V tomto období prichádza aj ďalšia budúca legenda, Gozo Shioda. Po bolestivej konfrontácii s Moriheiom začína študovať v Kobukane v Máji 1932.

Raz som sprevádzal Senseia Ueshibu v hromadnej doprave a vraj nejaký zlodej sa snažil ukradnúť mu peňaženku, ktorú mal v kimone. Aj keď som si to nevšimol, všimol som si ale ako zrazu Sensei stál s preloženými rukami. Vždy zvykol nosiť kimono a zriedka západné oblečenie. Keď sme dorazili do Tsunohazu, Sensei povedal tomu mužovi „Stratili ste 10 senov“. Tých 10 senov bolo Senseiových a nechápal som prečo mu ich dáva. Spýtal som sa ho na to a povedal „Ten muž sa snažil ukradnúť mi peňaženku a zlyhal. Preto som mu tú mincu dal.“ Ja som ani nevedel že ten muž bol zlodej kým mi to Sensei nepovedal.
Gozo Shioda

Niekedy v tomto období začína aj Yoshio Sugino, ktorý potom od Ueshibu dostal licenciu učiť v roku 1935. V 1932-tom dostáva Minoru Mochizuki zvitok Hiden Mokuroku, orazený „Ueshiba Moritaka, žiak Takeda Sokaku“.

denshoV Januári 1933 začína študovať Takako Kunigoshi, ktorá potom neskôr cvičila aj v súkromnom dojo admirála Takeshitu. Shigemi Yonekawa spolu s Kenji Tomiki a Kaoru Funahashi, pózujú pre jej ilustrácie, ktoré boli interne publikované v rámci Budo Renshu/Aiki Jujutsu Densho. Morihei ho dával vybraným žiakom, ako určitú formu učiteľskej licencie.

Textová časť bola podľa všetkého spracovaná jedným z jeho prvých žiakov – Kenji Tomiki, pod Moriheiovým dozorom, ktorý je tu uvedený pod menom Moritaka Ueshiba.

Na jar v roku 1933, Asahi News v Osake žiadajú Moriheia aby v ich firme učil bojové umenia. Ten túto prestížnu ponuku akceptuje a chodí do Osaky učiť v sprievode svojich uchideshi ako Tsutomu Yukawa, Kaoru Funahashi, Shigemi Yonekawa, alebo Rinjiro Shirata. Učí tu až do roku 1936, keď sa nečakane Sokaku Takeda objaví na recepcii Asahi News a preberá tam výuku.

Niekedy v tejto dobe Moriheia navštevuje Mangan – profesionálny zápasník z Ameriky. V súboji na neho zaútočí kopom z výskoku. Moriheia nezasiahne a ten ho potom promptne imobilizuje. Mangan následne u neho študuje po zbytok svojho pobytu v Japonsku.

V roku 1934 sa Tsutomu Yukawa ožení s Moriheiovou neterou.

onisaburoMedzičasom sa Omoto Kyo podarilo dostať do veľmi silnej pozície, v ich radoch bolo viac ako milión ľudí. Mali podporu viacerých mimoriadne bohatých ľudí. Onisaburo Deguchi sa pohyboval medzi vplyvnými ľuďmi a politikmi, obľuboval výstredné oblečenie ako cisár. Predpokladalo sa že financuje viacero politických kauz.

Japonská vláda sa rozhodla ho zneškodniť a udial sa takzvaný Druhý Omoto incident. Udiala sa širokoplošná razia, majetky Omoto Kyo sú skonfiškované alebo zničené, Onisaburo, jeho žena a ďalší blízky ľudia sú zatknutí. Onisaburo strávi 7 rokov vo väzení ťažkými prácami.

Polícia v Osake dostala príkaz zatknúť Moriheia Ueshibu. Tomita Kenji, ktorý tam bol vo vedení a bol zároveň Moriheiovým žiakom to odmietol. Snaží sa ho teda zatknúť polícia z Kyota. Morihei ale zmizne z povrchu zemského vďaka veliteľovi z policajnej stanice Sonezaki, ktorý ho ukryje vo svojom dome.

V 1935tom sa Morihei Ueshiba aj so svojimi študentami z Tokia a Osaky objavuje vo filme „Budo“ z Asahi News:

V roku 1936 sa objavuje Morihei Ueshiba a Shigemi Yonekawa ako jeho uke, na sérii fotografií z Noma dojo. Noma Hisashi bol známy kendoka a priateľ Nakakura Kiyoshi (vtedy sa ešte ako zať Moriheia volal Morihiro Ueshiba). V tomto období so svojou Leica kamerou nafotil sériu vyše 1000 fotografií ktoré sú fascinujúcim a zároveň najrozsiahlejším svedectvom vtedajších techník Moriheia Ueshibu.

yonekawa

V roku 1937 sa začalo na univerzite Kenkoku v Mandžusku cvičiť Aiki Budo a žiadali Moriheia Ueshibu aby im poslal učiteľa. Morihei pôvodne plánoval poslať Shiratu, ale ten zrovna v tom čase musel narukovať. Na miesto neho do Mandžuska ide učiť Kenji Tomiki.

Kiyoshi Nakakura zisťuje že napriek svojim schopnostiam v kendo, má problém naučiť sa jujutsu na úroveň hodnú nástupcu Moriheia. Rozvedie sa s Kisshomarovou sestrou a čaká ho dlhá kariéra v kendo a iaido. Kisshomaru Ueshiba začína seriózne cvičiť, možno práve kvôli tomuto neuskutočnenému plánu nástupníctva.

V tomto období začína študovať u Moriheia aj Michio Hikitsuchi, ktorý má iba 14 rokov, čo je menej ako minimálny vekový limit Kobukanu v tej dobe, ale dostáva výnimku.

 

Morihei a Kashima Shinto-ryu [鹿島新当流]

keppanV roku 1937, na pokyn Moriheia začal študovať Kashima Shinto-ryu spolu s jeho synom Kisshomaru. V Kashima Shinto-ryu záznamoch je keppan (krvá prísaha ktorá sa robí pri vstupe do ryu) na mená Morihei Ueshiba a Zenzaburo Akazawa s dátumom 16.5.1937.

Na žiadosť Moriheia Ueshibu navštevovali Kobukan (tiež Kodokan na žiadosť majstra Jigoro Kano) majstri z Kashima Shinto-ryu, predovšetkým Masashige Aoki [青木政重], kde učili toto bojové umenie.

Morihei vraj sám pod ich vedením necvičil, ale pozorne ich tréningy sledoval a táto bojová tradícia jednoznačne mala vplyv na ďalší vývoj jeho zbraní. Ichi no tachi Morihei Ueshibu je takmer identické s ichi no tachi v Kashima Shinto-ryu a podobnosti sú aj v iných kumitachi.

 
 

budoV roku 1938 vyšiel technický manuál Moriheia Ueshibu nazvaný Budo. Obsahuje teoretické texty ako aj konkrétne techniky s popismi a fotografiami na ktorých je zobrazený samotný Morihei. Tento dokument vytvoril pôvodne pre princa Kaya Tsunenori, dával ho ale aj svojim iným žiakom, ako určitú formu učiteľskej licencie.

V Júli roku 1981, keď Stanley Pranin navštívil v Iwame Zenzaburo Akazawu, tento dokument objavil. Nikdy predtým o existencii takejto publikácie nepočul, preto si ju požičal a išiel ju ukázať Morihiro Saitovi. On prekvapujúco tiež o tejto knihe nevedel, ale považoval ju za dôkaz toho, že techniky ktoré učí sú technikami Ueshibu a často ju používal počas svojho učenia v Iwame aj v zahraničí.

Táto publikácia síce oficiálne nikdy v Japonsku nevyšla (Morihei ju šíril iba súkromne v rámci svojich žiakov), v zahraničí ale vyšla preložená Johnom Stevensom a neskôr Stanley Pranin vydal verziu s pridanými vysvetleniami a fotografiami techník od Morihira Saita.

Zápasník sumo Tenryu, vlastným menom Saburo Wakuta, sa v Mandžusku v roku 1939 zúčastnil vystúpenia kde Morihei vyzval ľudí z obecenstva aby sa mu postavili. Tenryu sa prihlásil ako dobrovoľník a bol porazený. Následne na to sa stal žiakom v Kobukane na 70 dní.

tenryuV areáli Botanickej záhrady v Kyote je uprostred kopca miesto, kde vraj slávny Yoshitsume Minamoto trénoval. Terén tam vytvára akoby malé údolie a bolo to perfektné miesto pre náš tréning vonku.

Okolo 50 metrov odtiaľ, bol malý dom s tromi izbami, kde sa vraj narodil známy učenec Razan Hayashi v období Edo. Ueshiba Sensei si prenajal ten dom a 20 dní tam trénoval so svojimi najlepšími študentami. Boli tam Rinjiro Shirata, ktorý vtedy učil v Osake, Saburo Wakuta (Tenryu, bývalý zápasník Sumo) a ja.

Keď Sensei išiel hore kopcom, niekto ho vždy tlačil do chrbta. Traja sme sa striedali. Keď sme ho tlačili, mali sme pocit odporu, akoby sa o nás opieral.

Keďže som bol veľmi nezbedný, dostal som nápad ho odrazu pustiť, aby som videl či padne dozadu. Keď som bol na rade a cítil som váhu jeho tela, zrazu som ho pustil. Sensei ale stál pevne na svojich nohách a nijako ho to neovplyvnilo.
Gozo Shioda
 

V tejto dobe sa stáva Moriheiovým študentom aj Minoru Hirai. V roku 1940 začal v Mandžusku študovať Aiki Budo Shigenobu Okumura a v Tokiu sa stal žiakom Ueshibu aj Koichi Tohei.

30.4.1940 bola oficiálne uznaná organizácia Zaidan Hojin Kobukai a admirál Takeshita sa stáva jej vedúcim. V tomto období tiež Morihei prvý krát začína udeľovať technické stupne – dany.

V roku 1941 sa stáva O-Senseiovým žiakom Kisaburo Osawa a o rok na to aj Kanshu Sunadomari. V tomto období taktiež Isamu Takeshita zabezpečil Moriheiovu ukážku pre cisársku rodinu v ich vlastnom Saineikan Dojo v paláci.

V deň ukážky pre cisársku rodinu Ueshiba Sensei mal najhorší zápal pečene aký som u neho zažil (pozn. vraj keď boli zajatí v Mongolsku, vodca banditov mu povedal, že ak vypije vedro slanej vody, tak ich nechá žiť a odvtedy mal problémy z pečeňou) a myslel som si že vystúpenie neprichádza do úvahy. Napriek tomu, v ten deň, keď prišiel posol, spolu s kolegom Yukawom sme Senseia sprevádzali na cisársky dvor.

Ukážka mala trvať 40 minút – 20 minút s Yukawom a 20 minút so mnou. Keď sme čakali na vystúpenie, Sensei absolútne nemal energiu a nevyzeral že to zvládne. Mal som obavy čo budeme robiť. Napriek tomu, akonáhle videl cisára, bol ako vymenený, okamžite sa vyrovnal.

Pán Yukawa, ktorý mal byť ako prvý Senseiov uke, sa pravdepodobne zdráhal útočiť naplno vzhľadom na jeho zdravotný stav. Každopádne Sensei ho poslal v momente do vzduchu. Sensei dal do toho všetko a ukázalo sa že Yukawa má zlomenú ruku.

Znovu a znovu, celých 40 minút som na neho zaútočil a skončil na zemi. Zdvihol som sa a zaútočil znova a zase ma hodil na zem. Nebol som už takmer ani pri vedomí. Jediné čo si pamätám boli Senseiove rozžiarené oči. Nejako som to vydržal 40 minút, ale v ten večer som dostal veľmi vysokú horúčku a musel som stráviť 3 dni v posteli.
Gozo Shioda

 

V roku 1942 Morihei Ueshiba sprevádzaný Tsutomu Yukawom sa vydá na svoju poslednú návštevu Mandžuska, kde v prítomnosti cisára PuYi, vystupujú pri príležitosti desiateho výročia odčlenenia Mandžuska od Číny.

V tom istom roku sa začína aj používať názov Aikido v rámci Dai Nippon Butoku Kai (organizácia ktorá vtedy riadila bojové umenia v celom Japonsku) pre sekciu bojových umení založených na jujutsu.

Od roku 1942 som bol riaditeľom pre všeobecné záležitosti v Kobukane a pomáhal som Ueshiba senseiovi v každodenných záležitostiach… Názov Aikido sa v tejto dobe začal používať pre „Butokukai ryu“ aiki budo v Dai Nippon Butoku Kai…
Butokukai bola nezávislá organizácia zastrešujúca rôzne bojové umenia a mala tiež pod kontrolou bojové umenia vrámci policajných oddelení. V tej dobe bolo veľmi ťažké založiť novú sekciu v Butokukai. Tatsuo Hisatomi z Kodokanu, môj blízky priateľ, navrhol založenie novej sekcie pre obsiahle umenia boja založené na jujutsu. Jujutsu techniky sú často komplexné a zahŕňajú aj techniky meča alebo jo. Ja som tiež predniesol nejaké návrhy a Shohei Fujinuma z kendo spolu s Tatsuo Hisatomi z Kodokanu ma podporili…
Minoru Hirai

 

Smotánka v Kobukan dojo

Okrem Moriheiových uchideshi, z ktorých sa niektorí neskôr stali známymi, študovalo tu aj niekoľko osobností, ktoré v tej dobe patrili medzi elitu.

Markíz Toshitame Maeda chodil na tréningy so sluhom, ktorý mu pomáhal vyzuť sa a obliecť si dogi. Dr. Kenzo Niki zase ráno o piatej chodil cvičiť s uchideshi a recitoval pri tom staré Japonské príslovia. Člen exekutívy firmy vyrábajúcej Kewpie majonézy (pozn. jedna z najväčších potravinárskych firiem v Japonsku) menom Ishii, chodil na tréningy oblečený v kimone a s drevenými geta na nohách.

sasaburo takanoNa foto je Sasaburo Takano (vľavo), s blízkym priateľom Moriheia Ueshibu – Nakayama Hakudo.

Tento príbeh som počul od Ishii-sempaia. Keď Sasaburo Takano začal študovať u Moriheia Ueshibu, požiadal ho aby mu predviedol jeho umenie. Ueshiba Sensei mu dal ostrý meč. Takano sa ho spýtal akú zbraň bude mať on. Morihei mu na to odpovedal že žiadnu, čo Takana rozčúlilo. Zaháňal sa mečom a hovoril: „Ja som svetoznámy Sasaburo Takano. Myslíte že som idiot, keď mi dáte ostrý meč a poviete mi že nepotrebujete žiadnu zbraň? Seknem Vás a budete mŕtvy!“
V tom momente Ueshiba Sensei vyštartoval dopredu a udrel Takanovu dominantnú ruku tak silno, že mu meč vypadol z ruky. Bola to situácia ako z románu.
Kimura [木村果]

Profesor Kenzo Futaki [二木謙三] učil na Tokijskej univerzite. Dr Futaki sa stal známim svojimi aktivitami v oblasti zdravia a propagáciou celozrnnej ryže, bol dokonca nominovaný na Nobelovu cenu.

Raz Profesor Futaki povedal Senseiovi Ueshibovi, „Sensei, zaútočím na Vás bokkenom. Dokážete sa vyhnúť môjmu útoku?“ Sensei s úsmevom odpovedal „Kedykoľvek“. Keď predtým profesor na Senseia počas vystúpení útočil, Sensei sa vždy vyhol doľava. Takže tento krát sa rozhodol zaútočiť smerom do ktorého sa Sensei vyhýbal. Profesor Futaki ho ale znova netrafil, pretože Sensei sa tento krát nepohol.
Gozo Shioda

konoeŽiakmi Moriheia Ueshibu boli aj politici a vojenská elita ako admirál Eisuke Yamamoto – veliteľ kombinovaného Japonského vojnového loďstva, ktorý sa zúčastnil neúspešného pokusu o zvrhnutie vlády a vytvorenie nového kabinetu pod taktovkou vojska.

Admirál Sankichi Takahashi bol ďalší námorný veliteľ, ktorý zabezpečil, aby Morihei učil kadetov vojnového loďstva. Sadao Araki bol bývalý generál, politický teoretik a minister, člen Najvyššej vojenskej rady.

V Kobukane cvičil taktiež predseda vlády Fumimaro Konoe. Podľa príhody ktorú rozprával Minoru Mochizuki, raz počas tréningu mal O-Sensei návštevu a nemohol sa venovať svojim študentom.

Keď docvičili, jeden zo žiakov išiel O-Senseia informovať „Jeho excelencia Fumimaro Konoe je na odchode“, na čo on odpovedal aby mu odovzdal jeho pozdrav. Hosť sa spýtal či je v poriadku že ho nejde odprevadiť a O-Sensei povedal „Vy ste hosť, zatiaľ čo pán Konoe je môj žiak“.

Voľakedy človek menom Haga bol známy v kenjutsu tým, že cestoval po Japonsku, zúčastňoval sa dojo yaburi a nikdy neprehral. Bol veľmi obávaný…
Raz sa objavil v dojo aby porazil Senseia Ueshibu. Sensei bol kľudný ako vždy a postavil sa proti nemu. Sensei s bokenom zaujal neformálnu pozíciu a Haga bol v rozpakoch. Iba tam stál na mieste a tiekol z neho pot. Potom keď ho Sensei bleskurýchle zasiahol, povedal: „Čo sa deje Pán Haga? Tu som! Tu som!“ Haga mu nedokázal odporovať. Začal Senseia Ueshibu obdivovať a neskôr u neho aj krátko, ale intenzívne študoval.
Gozo Shioda

 

Morihei Ueshiba a Aiki [合気]

Morihei Ueshiba, spolu so svojmi „spolužiakmi“ ako Yukiyoshi Sagawa alebo Kodo Horikawa, vďaka intenzívnemu tréningu, boli schopní získať hneď pri prvom kontakte kontrolu nad svojimi oponentami (či uz so zbraňami alebo bez).

Morihei bol veľmi silno nábožensky orientovaný. Na rozdieľ od pragmatickejších majstrov ako napríklad Kodo Horikawa, ktorý bol povolaním učiteľ, Morihei mal tendencie opisovať Aiki náboženskými a ezoterickými pojmami.

Ueshiba Sensei sa nestaral o finančné záležitosti. Jeho manželka kontrolovala všetko. Keď mu človek dal peniaze, povedal „Nie je to potrebné“. My sme na to odpovedali „Nie, tak to nemyslíme, je to pre kamisama“ (smiech) Potom tie peniaze „prijali“ od bohov.
Rinjiro Shirata

Morihei vo svojej poézii hovorí: V pravej ruke stelesni Yo (Yang), ľavú ruku zmeň na In (Yin) a veď svojho oponenta. [右手をば陽にあらわし左手は陰にかえして相手みちびけ]
Inde zase vysvetľuje: Bez pochopenia Ichirei Shikon Sangen Hachiriki, Kokyu (dýchanie) a Aiki, napriek tomu že človek cvičí Aikido, skutočná sila Aikida sa nedostaví. [一霊四魂三元八力や呼吸、合気の理解なくして合気道を稽古しても合気道の本当の力は出てこないだろう。]

Ichirei Shikon Sangen Hachiriki je súčasť konceptu stvorenia sveta, ktorý sa voľakedy dostal do Japonska pôvodne z Číny. Sangen [三元] opisuje vzťah medzi tromi sférami – Ten [天] (nebo) Chi [地] (zem) Jin [人] (človek). Tento vzťah by sa dal z iného, fyzikálneho pohľadu, aj opísať ako vzťah medzi gravitáciou, normálovou silou a človekom, korý svojou mysľou a telom s týmito protichodnými silami pracuje. Hachiriki [八力] – 8 základných síl, inými slovami 4 páry protichodných síl 「動、静、解、凝、引、弛、合、分、」 「9-1、8-2、7-3、6-4」.

Často hovorí o nebe (Ten) [天] a zemi Chi [地], Yin (In) [陰] a Yang (Yo) [陽], alebo v podobnom význame používa poetické výrazy ako KaMi [火水] (čo znie v Japoncine ako „boh/bohovia“, ale píše sa to znakmi Oheň/Voda), či mená bohov z Japonskej mytológie Izanagi [伊耶那岐] a Izanami [伊耶那美]. Morihei Ueshiba obľubuje slovné spojenia, ktoré sa dajú chápať na viacerých úrovniach.

Nikajo Senseia Ueshibu nespôsobovalo bolesť, ale napriek tomu, skôr ako sme si to stihli uvedomiť, naša rovnováha bola narušená. Nebolo to kvôli bolesti v zápästiach. Cítili sme skôr jeho silu v našich bokoch a kolenách, ktorá spôsobila to že sme padli.
Gozo Shioda

 

Z Tokia do Iwamy

Koncom tridsiatych rokov začal Morihei plánovať výstavbu dojo v Iwame. Mitsunosuke Akazawa, otec Moriheiovho žiaka Zenzaburo Akazawa, mu pomohol získať pozemok a výstavba sa začala okolo roku 1939. Zenzaburo Akazawa po návrate z vojny podporoval Moriheiove aktivity vrámci dojo a výstavby Aiki jinja (Aiki svätyňa).

 

Pokračovanie čoskoro…

Táto stránka je neustále vo vývoji a zatiaľ sa mi podarilo spracovať a zverejniť informácie od druhej polovice 19. storočia, až zhruba po druhú svetovú vojnu…

 

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *